Medzi nami je priepasť,
ktorú si vykopal TY.
Už nedokážem lietať,
tak, ako predtým...

Hľadám tie krídla,
ktorými sme sa unášali
nad skurvenou realitou.
Už som ich stratila...

Kto za to môže???
Ó, pane Bože!
Áno aj ja.Priznávam.

Ale pripasť-
je moja nedôvera.
Nebudem už otázky klásť,
pomôže mi už len viera.

Tá mi vráti krídla,
s ktorými sme boli takí šťastní...
A dúfam,
že si ťa už ŽIADNA neprivlastní...

 Báseň
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
petronellka  4. 10. 2008 00:45
kraáásnee
2 
fotka
ixka  4. 10. 2008 12:10
Tak toto sa mi ľubi, veľmi pekné rými na to aky smutok to vyjadruje. Takto čitateľ viac uverí tvojmu smútku. zvláštne...
Napíš svoj komentár