Za siedmymi horami a siedmymi dolinami, žila raz jedna fixa, ktorá sa volala Ficka. Bola biela a mala modrú krf. Už odmalička sa sústavne, každý deň venovala písaniu. Bol to jej osudový koníček, však čo iné mohla robiť ?
Jedného dňa, keď cítila, že s krvou je už na konci, chcela si ešte poriadne užiť a tak zašla za papierom menom Krepák. \"Čau Krepák!\"pozdravila Ficka. A krepý papier na to "Čau Ficka!\" Pokračovali v zdĺhavom rozhovore, ktorý sa neoplatí vypisovať. Po dlhšej dobe, sa Ficka spýtala konečne jednu normálnu otázku: \"Ako sa máš, popíšeme ?\" Krepák na to: \"Néé som čistý!\".\"Neklam! Včera som pri tebe videla fixku Centičku. Nemyslím že ste sa len tak krepo rozprávali! Ukáž chrbát!\".\"Bombičku atramentovú!\" hádali sa navzájom Ficka a Krepák. A kým sa navzájom hádali Ficka a Krepák, tak Ficke vytiekla od zúrivosti jej posledná modrá krf. A padá na zem suchá. Krepák túto psychyckú traumu nezvládol a skočil šípku do skartovačky. No proste bol to emopapier. Takto končí tento krepý príbeh o krepej fixke Ficke a jej nie menej krepom papieri menom Krepák.

PS: Vieme že je to krepé ... ale čo už ... :o)

...by M.Žemličková, D.Olešová, J. Ťapaj

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  26. 9. 2010 17:43
ja furt citam, ze filcka
Napíš svoj komentár