všade samá hmla,
ocitám sa v nej sama,
uprostred cesty.
Neviem kde si,
hľadám k tebe cestu,
no hmla mi nedovolí nič vidieť,
volám na teba, aby som ťa našla.
Vzdialil si sa, stratil si sa,
hmla ťa pohltila,
už ťa viac nevidím,
nepočujem tvoj hlas.
Bojím sa pohnúť z miesta,
nechcem sa stratiť v hmle,
chcem ťa však nájsť,
neviem, čo mám robiť.
Stojím beznádejne na ceste,
slzy sa mi hrnú do očí,
nemôžem zabrániť ich priechodu,
tajne dúfam, že ťa ešte uvidím.
Keby si sa tak vrátil,
vynoril z tej odpornej hmly,
vyčarilo by mi to úsmev na tvári,
už by som sa viac nebála.
Boli by sme opäť šťastní,
že sme zase spolu,
hmla by pominula,
nebolo by viac beznádeje.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár