Rany sa opäť otvárajú, srdce vytrisklo smútok, slzy mi tečú po tvári, kvapkajú na môj vankúš. Prečo si ma oklamal? Viem, aj ja som ťa raz oklamala, ale poučila som sa, a už to viac nespravím. Tak prečo si sa ty nepoučil? Prečo si to urobil znova? Prečo si ma oklamal priamo do očí? Že ma nechceš trápiť? Aj tak sa trápim, nijako tomu nezabrániš, tak prečo mi nepovieš pravdu, aby som si nenamýšľala niečo horšie? Ja ti už vravím všetko, aj to čo nie je dobré, tak to, prosím, rob aj ty, bude to tak lepšie. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj