Začalo sa to v sobotu. Prespávala som u bývalého spolužiaka. Teda, u jeho rodičov, on mal na svojom poschodí domu čajku a ja som tam bola tak akosi nad počet. Nedalo sa inak. Na druhý deň sme všetci spolu cestovali do Pezinku kvôli práci. Áno, zas mám novú robotu, ale táto mi už, dúfam, vydrží.
Moderujem detské akcie. Ukazujem im všetky atrakcie, ktoré môj bývalý spolužiak vlastní, hrám sa s nimi hry, rozhodujem súťaže a tancujem s nimi. Popritom spomínam sponzorov a upozorňujem rodičov, aby si niečo kúpili v stánkoch alebo v bare. Mám dva vysoké copy a zajačie uši a musím sa škeriť a usmievať tak, že ma už po pol hodine bolia ústa. Nevadí. Za tie peniaze mi to veruže stojí.
Zabila som celú sobotu - to som u bývalého spolužiaka, teraz vlastne môjho šéfa, nacvičovala program a tančeky a učila sa sponzorov naspamäť. V nedeľu ráno sme skoro vstávali, potom sme museli postaviť na mieste určenia všetky tie trampolíny a nafukovacie hrady a nastaviť mikrofón a upraviť sa tak, aby som vyzerala (podľa mňa) ako z lolitkovského porna. Prežila som to, domov som dorazila o pol deviatej úplne mŕtva a s alergiou na pieseň Waka Waka.
Pondelok sa začal celkom pekne. Dospala som svoj deficit a bola som pevne rozhodnutá upratovať. Lenže mama bola doma a keď zbadala, že som doma aj ja, nakričala na mňa ako ešte nikdy. Že či už akože do školy ani nechodím a že si vždy vyberiem za brigádu nejakú blbosť a že teraz som vlastne iba doma a za počítačom.
Do mňa sto čertov. Môj brat mal na vysvedčení niekoľko štvoriek ale to je v poriadku. Ja nejdem raz na prednášku (áno, asi som mala ísť, ale do riti, je to iba prednáška!!!) a už je doma z toho peklo. Akože, s mamou sme sa pohádali ako už dlho nie. Vykričala som jej, že sa stará o veci, ktoré by jej mali byť ukradnuté, že mňa už škola vlastne ani nebaví a ak sa štúdium rozhodnem prerušiť, ani ju s tým nebudem zaťažovať. A že sa dokážem zbaliť za 5 minút. A že už má plné zuby toho, že sa ku mne spáva ako k štvorročnej.
Potom sa ešte pohádala aj s Martinom. Kvôli takej pičovine, my sa vždy iba o pičoviny hádame a potom nám je to ľúto. Ale teraz som zjavne prestrelila, lebo sa urazil a nebral mi telefón. Zaslúžila som si.
A dnes som prišla do školy, na toho nenávideného Brumíka, ktorého semináre sú navlas rovnaké, ako tie minuloročné a určite aj ako tie budúcoročné. Ale aj tak tam musím chodiť. Lebo uňho nemám dorobenú skúšku. Jedno debilné FX a ďalší semester nekonečného realizmu, z ktorého mám chuť sa odstreliť, poprípade aspoň hodiť pod vlak.
Zabili to baby na poslednej hodine. Kedy sa Dominika rozkrikovala, ako všetky slovenčinárky povinne večer idú niekam von. Asi krúžkovica. Mne to nepovedali. Dozvedela som sa to až na tej hodine. Teda, nikdy som sa necítila ako totálna chudera, ktorá vôbec nezapadá (kecám, cítila som sa tak aj v nedeľu na tej akcii, keď som prišla do už rozbehnutého kolektívu animátorov) ale teraz som mala chuť sa zakopať niekam pod literárnu mapu Kysúc.
Môj komplex odkundesa ešte dorazili holky, keď z budovy odchádzali jedna vedľa druhej a ja asi tri kroky za nimi. Neotočila sa ani jedna.
Aspoň Martin mi už odpovedal na telefonát. Aspoň som si mohla porevať na stanici, kde sa na mňa všetci pozerali ako na nejakého skrachovanca. A ešte k tomu aj to sychravé počasie...
Riešiť sa mi to asi ani neoplatí. Všetko je aj tak o niečom inom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
19. 10.októbra 2010 23:12
ja ..... Kati. Môžeme sa o tom porozprávať?
2
Mám veľmi podobné obdobie ako ty.
Nezávidím.
Radím sa strčiť do mušle a všetko prečkať.
Nezávidím.
Radím sa strčiť do mušle a všetko prečkať.
3
Život striedajú tie lepšie obdobia a tie horšie...občas to vyzerá, že horšie to už byť ani nemôže, že všetko sa na teba rúti zo všetkých strán, ale časom to prestane a príde znova to lepšie obdobie. Treba len vydržať Kati..
4
Ja by som veruže občas aj chcela, aby sa tak na mňa spolužiačky takto vysrali....
Napíš svoj komentár