Stretli sa dva ukazováky. Boli to úplne bežné ukazováky, priemerne dlhé, zakončené pekným a hladkým nechtom. Podľa farby laku možno určiť, že šlo o ženské ukazováky. Dali sa do reči, a tak po chvíli vieme, že jeden je z pravej a druhý z ľavej ruky. Ruky ale nie sú vidieť, ani žiadne iné prsty, zatiaľ len ukazováky.

Hrotmi pestovaných nechtov sa jemne dotýkajú bližšie nešpecifikovanej drevenej podložky. Môže to byť aj drevotrieska. Alebo aj kameň. Prsty sú ku sebe otočené kĺbmi a stále sa ku sebe približujú. Až sa konečne dotknú a ten pravý sa zachveje veľmi a ten ľavý iba trošku.

Nechty klopkajú. Prsty sa chvejú. Povrch sa nechveje.

Prsty na chvíľu zmizli, vzápätí sa ale objavili dve ruky. Štíhle a biele. Na tej pravej, na prstenníku je aj prsteň. Žltý. Vážne pochybujem o jeho zlatom pôvode. Ruky sa povrchu, ktorý sa leskne a mení farby na čiernobiele, dotýkajú bruškami prstov. Aj už spomínaných ukazovákov. Tie sú nejaké nesvoje, už sa nechvejú, ale zmätene poskakujú vzduchom. Pridáva sa kvarteto ostatných prstov. Najprv na ľavej, potom na pravej ruke.

Rozmiestnia sa na povrchu. Bum. Dáme Medveďku, daj labku.

Som kráľovná klavírnych recitálov. Ešte jeden šľuk a založím orchester.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
frez  2. 7. 2010 21:21
sehr interessant
2 
fotka
emulienkaa  2. 7. 2010 23:04
....ujha, zaujímavé..
3 
fotka
pandik  5. 7. 2010 14:13
interesting one x)
4 
fotka
lulinka1230  9. 7. 2010 16:52
ujha zajimava metoda
5 
fotka
frederika  18. 7. 2010 15:48
zaujímavé a vydarené
Napíš svoj komentár