Zobudila som sa a bola som sama. Byt bol tichý. A trochu ponurý. Nadýchla som sa. Vzduch akoby mi zamŕzal v pľúcach. Opatrne som sa otočila na druhý bok a chcela som ešte zaspať. Ešte aspoň na hodinku. Ale ideálne na celý deň. A celú nasledujúcu noc. Len spať a nič necítiť. Len spať.
V radiátore čosi buchlo. Celý dom akoby sa prebúdzal. V byte však panovala noc, cez stiahnuté žalúzie dnu takmer neprenikalo svetlo. Aj napriek tomu som už nezaspala. Nepodarilo sa mi to. Len som tak pasívne ležala v prázdnej posteli.
Vstala som až keď ktosi pri dverách zazvonil. Neotvorila som síce, len som sa posadila na toaletu a sedela tam ešte aj o dve hodiny. Nič sa mi nechcelo. Bola som malátna a osamelá. V srdci chlad - a v duši smútok. Byt mi pripadal ešte tichší a tmavší.
Do života som vhupla až po zotmení. Východ mesiaca som spoznala aj bez pohľadu na atramentovú oblohu, lebo žalúzie boli stále stiahnuté. Osprchovala som sa, nalíčila vyzývavo a obliekla ešte vyzývavejšie. Byt osamel úplne.
Ocitla som sa v diametrálne odlišnom svete. Vo svete, kde som bola bohyňou i kráľovnou v jednej osobe. V obľúbenom podniku, obklopená mužmi, ktorí by pre mňa aj zomreli. Vtedy som sa cítila skutočne šťastná. Nočná mora celého dňa bola konečne preč.
Až teraz žiarim. Som krásna. Som zvodná. Som sexy. A chcem ich všetkých. Po pár drinkoch na ich účet sa nálada rozprúdi. Túžim po spoločnosti, po pevnom objatí, žiarivom úsmeve a veľkom vtákovi. Ale rovnako túžim aj po láske, ako každá žena. Túžim po dobrote, po nehe a po mužovi, ktorý by ma skutočne miloval.
Možno, že tento mi to všetko dá. Krásny, pevne ma objíma, žiarivo sa usmieva a vtáka má presne do mňa.
Avšak ráno som sa zobudila a bola som opäť sama...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.