Ale na začiatku to vyzeralo skutočne romanticky - prišiel Martinko a Zasran sľúbil, že mi bude pomáhať. S Martinkom sme imitovali manželov. Zasran sa razom zmenil na nášho nepodareného drzého pubertálneho syna, ktorého by som najradšej zabila pohľadom, ešte radšej ale holými rukami, nech pod prstami počujem pukanie kostí.
Prvý deň sa ešte dal. Bolo upratané aj navarené. Druhý deň relatívne tiež, urobila som špagety a kúpila som akciové hotové omáčky v Lidli. Ale už som si začala všímať jedno. A síce - neporiadok. Kuchyňa sa upratuje každú hodinu. Umyť riady, utrieť stôl a pracovnú dosku. Utrieť riady, lebo to mal robiť Zasran, ale však ten je celý deň v robote, tak čo by som od neho ešte chcela.
Umyla so kúpeľňu a behom pol hodiny bola v takom istom stave, ako pred umývaním. Povysávala som celú izbu a zas je v nej neskutočný bordel a prach a špina a moje vlasy. Už sa mi akosi nechce veriť, že vypadávajú len tak. V spálni vybuchol granát. Lebo Zasran si na jednu noc priviedol frajerku a bez štipky hanby ju pretiahol v posteli, kde spávajú rodičia. Ale dobre, mne je to vlastne jedno. Ja do tej izby ani nevstúpim, nech si to uprace sám. Aj teraz, hral sa na Jamieho Oliviera a robil hranolky - kuchyňa na kusy, všetko od oleja - ale ja to neupracem! A just, že nie!
Ja a Martinko, to je kapitola sama o sebe. Áno, imitujeme manželov a to tak dokonale, až sa miestami desím sama seba. Ak budem taká aj v skutočnom manželstve, zastreľte ma radšej teraz. Neviem sa uvoľniť. Nejde mi to, stále ma ťaží zodpovednosť za celú domácnosť. A za Zasrana. A za to, aby sa u nás Martinko dobre cítil. A potom to, že sme stále spolu. 24 hodín denne. Spíme spolu, vstávame spolu, jeme spolu, upratujeme spolu. Kurva, my sa spolu aj sprchujeme. Viem, som zlá, ale akosi si podvedome vydýchnem, keď ide na vécko. Alebo, keď tam idem ja. Alebo, keď aspoň na dve minútky sme od seba. Ja neviem, je to také - nábeh na ponorku. A on si to prečíta a bude nasraný a aj bude mať prečo. Som zlá, opakujem.
Všetko mi ide akosi ťažšie. Som unavená, neskutočne unavená, všetko ma bolí, hlavne ale nohy - budem mať kŕčové žily ako mama, som si istá. V hlave milión vecí, na ktoré musím myslieť a na ktoré napokon aj tak zabudnem - ako keď som ten guláš nechala celú noc vonku z chladničky. Že treba poliať kvety, zavlažovať banánovník, urobiť Zasranovi obed do roboty, ožehliť a nič nespáliť, napísať si nákupný zoznam, zasa umývať tú zajebanú kuchyňu, popritom odvádzať perfektné výkony aj veď viete pri čom - no namáhavé. Ja sa už vôbec nečudujem ženám, čo občas predstierajú bolesti hlavy. Že užívajú antidepresíva, alebo cestujú úplne samé na relaxačný pobyt do kúpeľov.
Už sa nebudem čudovať mame, keď po nás bude štekať, že ju máme namiesto slúžky. Nebudem frflať, keď mi povie, aby som umyla riady, upratala kúpeľňu či niečo jednoduché uvarila, vyvešala práčku, poprípade ju naplnila. Už viem, aké je to jednému človeku namáhavé. Asi až teraz si uvedomujem, aké to má mamina ťažké. Preto ju ešte viac obdivujem - lebo ľúbim ju už najviac, ako sa len dá.
A aby som Martinkovi iba nekrivdila, je úplne úžasný a pomáha mi najviac, ako sa len dá.
A aby som tu nakydala čo najviac na Zasrana, nevie ani tie hranolky poriadne urobiť.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
johnysheek
20. 7.júla 2010 23:26
smiat sa ci plakat?
3
Kačena, za toto máš u mňa plllno hviezduliek Som sa zasmiala. Ale akože beriem važne (*vážna tvár . Len si to úžasne opísala. A strašne srandovne to vyznelo, keď o Martinovi píšeš ako o Martinkovi aj keď ťa "štve" .
A inak ešte to som chcela, že neboj, dá sa na to zvyknúť. Myslím to 24/7 Ja v takom manželskom zväzku žijem s Majou počas semestrov Nežartujem. A vieš, ako máme postele na intráku, bola si u nás. A vieš, že ja spím na jednotke a baby na manželskej. A keď sme teraz opúšťali intrák, tak Mirka zatresla, že by rada spala od septembra na jednotke! Vieš si predstaviť, že by som ešte aj spala s Majou?!!!! Akože ja ju mám rada a keďže máme aj odbory rovnaké aj číslo izby, tak som fakt sama len na wecku, ale čo je veľa, to je veľa. Po 6 týždňoch, čo som nebola doma, som mala takú ponorkovú chorobu, že mi prekážala aj jej ponožka! le toto jej nehovor, ja Maju ľúbim!
A inak ešte to som chcela, že neboj, dá sa na to zvyknúť. Myslím to 24/7 Ja v takom manželskom zväzku žijem s Majou počas semestrov Nežartujem. A vieš, ako máme postele na intráku, bola si u nás. A vieš, že ja spím na jednotke a baby na manželskej. A keď sme teraz opúšťali intrák, tak Mirka zatresla, že by rada spala od septembra na jednotke! Vieš si predstaviť, že by som ešte aj spala s Majou?!!!! Akože ja ju mám rada a keďže máme aj odbory rovnaké aj číslo izby, tak som fakt sama len na wecku, ale čo je veľa, to je veľa. Po 6 týždňoch, čo som nebola doma, som mala takú ponorkovú chorobu, že mi prekážala aj jej ponožka! le toto jej nehovor, ja Maju ľúbim!
4
strašne sa mi páči ako ho voláš zasran....toto by ma v živote nenapadlo
btw: k tej TS-ke čo si mi napísala....už trošku chápem
btw: k tej TS-ke čo si mi napísala....už trošku chápem
5
...pekné čítanie. Je fajn, si skvelá, že to dokážeš opísať s humorom(dobrý prístup), aj keď..., ale neboj, ty to zvládneš, som si istá.
Bolo to len niečo nové, iné a chcela si, aby bolo všetko dokonalé, preto ten stres.
Nemusí byť všetko dokonalé , podstata je inde
ty vieš
Bolo to len niečo nové, iné a chcela si, aby bolo všetko dokonalé, preto ten stres.
Nemusí byť všetko dokonalé , podstata je inde
ty vieš
6
a prave toto ja milujem...som zvedava dokedy mi to moje nadsenie vydrzi...
no ono je to vzdy tak,ze az ked si vyskusas ten ,,job; az vtedy pochopis ake to je `}
no ono je to vzdy tak,ze az ked si vyskusas ten ,,job; az vtedy pochopis ake to je `}
7
Najviac ma dostala veta urobiť Zasranovi obed do roboty
Lebo pod tým názvom si predstavím niekoho malého, nie niekoho, kto už chodí do roboty
Ale skvelý blog, páči sa mi, že to dokážeš opísať s trochou humoru a zaujímavo
Lebo pod tým názvom si predstavím niekoho malého, nie niekoho, kto už chodí do roboty
Ale skvelý blog, páči sa mi, že to dokážeš opísať s trochou humoru a zaujímavo
Napíš svoj komentár