Už som písala o mnohých mojich závislostiach. Ale jednu som tam nespomenula a to závislosť na ženských magazínoch. Áno, ja viem, je to drahé a zbytočné, to isté si predsa prečítam aj na internetových stránkach toho ktorého magazínu. Áno, ja viem, dookola tam píšu to isté, každý, kto sa tam objaví, je vyretušovaný tak, že ho ani vlastná matka nespozná. Áno, viem, veľmi dobre viem, že oblečením, ktoré tam uverejňujú, iba dráždia priemerné slovenské ženy.
Ale viem aj to, že som sa už x-krát snažila magazíny nekupovať a vždy neúspešne. A potom, tie 2 eurá mesačne ma nezabijú. A zaručene viem, že takýto časopis sa vám na nudnej prednáške ešte bude hodiť.
Dlho predlho som si kupovávala Evu. Ešte na strednej škole. Mala som všetky, asi tri ročníky po sebe, nevynechala som ani jeden výtlačok. Postupne som si ale uvedomila, že kvalita ide dolu vodou. Presedlala som na iný magazín s názvom, ktorý začína rovnakým písmenom - na moju milovanú Emmičku, na ktorú nedám dopustiť.
Ale už aj ona sa zopsula, to musím uznať. Ibaže, budem ju brániť do posledného dychu, lebo mi už nie raz zachránila krk. Vďaka jej článku o skle som nevyletela z franiny - áno, musím sa priznať, v poslednom ročníku sme mali písať odborný text - nepísala som vlastný, iba som preložila článok z Emmy. Trochu preformulovaný, to je pravda, ale Bloncke (učiteľke) sa to páčilo a neprišla na môj podvod.
Pred pár týždňami som cestovala do Poľska. Samozrejme, zabudla som si zubnú kefku. Žiadna tragédia, chcela som si kúpiť na benzínke. Tam ale mali iba drahé, za 4,50 € a viac. Vďaka Lenke som odolala.
"Veď aj v Poľku istotne budú mať zubné kefky," smiala sa mi.
Krátky pohľad na stojan s časopismi - a vyhrala som jackpot! Nielenže práve vtedy vyšla nová Emma, ale ku nej bola zadarmo pridaná zubná kefka Curaprox. To všetko, samozrejme, za cenu katalógu. Tak som získala skvelé čítanie na cestu (na knihu som sa vtedy naozaj necítila) aj kvalitnú kefku na moje tesáky.
V pondelok som zasa cestovala za Martinkom. Ešte počas krkolomného šprintu na zastávku som si uvedomila, že asi nemám žiletku. Nič to, veď si kúpim, pomyslela som si logicky. Počas povinnej prestávky v Nitre, kde prestupujem, som si uvedomila, že som ešte nevidela tento mesiac Emmu. Jeden pohľad do stánku a vedela som, že som zasa vyhrala - lebo teraz tam bola zasa zdarma pridaná žiletka Wilkinson. Jáj, tak som sa potešila.
Akoby mi ten časák čítal myšlienky. Priznajte, že sa musí jednať o obrovskú náhodu. Ja to ale neriešim. Emma je možno obsesia, ale taká, ktorej sa nechcem nikdy zbaviť. Načo aj. Vždy s jej kúpou niečo získam. Niečo, čo potrebujem. Hmotné, aj nehmotné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bonita
25. 6.júna 2010 18:49
som na tom dosť podobne
2
To by sa bratovi Tomášovi zišiel magazín pre pánov s holiacim strojčekom
3
už som ti vravela, že takú istú kefku som si potom aj ja kúpila v lekárni?
Ja na také časáky nemám nervy, len keď sú pohodené u kaderníčky a ja sa nudím jak pes. Veď aj vtedy v buse do Poľska ma z toho čas. upútal len článok o gréckej kríze
Ja na také časáky nemám nervy, len keď sú pohodené u kaderníčky a ja sa nudím jak pes. Veď aj vtedy v buse do Poľska ma z toho čas. upútal len článok o gréckej kríze
4
Jediné čo na týchto časákoch mám rada sú tie fotky, či reklama alebo editoriál proste mnam.
5
zas suhlasim,aj ja si kazdy mesiac kupujem casopisy a kazdy mi na to picuje,ze peniaze mozem vyuzit aj inak a ze su to picoviny,ale ja si E... a ostatne nenecham!
Napíš svoj komentár