A tam bol pes zakopaný. Akosi som nevedela ten kočík ovládať. Otočila som ho doprava, kočík šiel ako zázrakom doľava. Skutočný problém nastal až keď som prišla na koniec uličky. A teraz, doriti, čo? Keďže mám v sebe zakódovaný materinský pud ako každá holka, a oči otvorené (lebo Dávidko mi stále jemne naznačoval, že sa chce voziť) musela som sa otočiť. Verte mi, v pohode sa otočím na aute, na akomkoľvek aute a to je predsa len trochu ťažšie, ako tlačiť kočík. A aj tak som to nevedela. Na celú sekundu som fakt nevedela, ako tú rárohu otočiť! A dobre si pamätám, ako som fantazírovala, že si raz tiež kúpim presne taký kočík. Bez urobeného vodičáku nikdy, teraz to už viem!
Potom ku nám prišli dve dievčatká. Pekne sa pozdravili, že "Dobrýýýýý deeeeň." a Dávidko ich hneď začal baliť, ako správny chalanisko. A tie dievčatká, teraz mi to asi neuveríte, mali na vodítku - zajace!!! Každá svojho zajačika, jedna veľkého bieleho (tá sa inak úplne celá podobala na Alicu, ešte aj ten zajac do toho) a druhá menšieho, sivého. Hneď mi začali rozprávať, ako sa o nich starajú a neuniklo, že mi pekne vykali a líškali sa Dávidkovi.
Došlo mi to celé, až keď sa ma opýtali, či je Dávidko moje prvé bábätko. Vyvalila som oči, ale keď som sa na celú situáciu pozrela ich očami, až také nemožné to byť nemohlo.
Fakt mám vek na decko. Akože, jasné, ešte stále mám čas na také veci - ale keby prišlo, nikto by sa nečudoval, ako sa čudovali, keď otehotnela spolužiačka zo základnej školy. Mám na to vek a už som absolvovala aj prvú jazdu na supermodernom kočíku.
Zabila to suseda, ktorá kočík otočila jednou rukou a so zavretými očami. Pekne poďakovala a potom to prišlo.
"Veď ja ti to vrátim, keď budeš mať vlastné."
Chcela som ju trochu postrašiť tým, že sa toho možno ani nedožije, ale potom som si uvedomila, že by som to nemala zakríknuť. Aspoň dokiaľ nebudem mať ten vodičák.
To sa mi stalo dnes. Vo svojich myšlienkových pochodoch som sa ale posunula trochu ďalej. Nielen vodičák na kočík, ale aj na samotné dieťa. Veď koľko rodičov si toto oslovenie naozaj nezaslúži. Koľkí svoje deti zanedbávajú a týrajú?
Ja viem, už fantazírujem. Ale možno to až také nedosiahnuteľné nie je. Prirovnala by som to k tým zajacom na vodítku. Aby sme raz neboli veľmi prekvapení.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
23. 8.augusta 2010 18:07
Veľmi dobrý blog.
2
tiez som vozila dieta na takom trojkolieskovom kocariku a dostala som aj instrukcie ako ho otacat, no aj tak som to nevedela, ze to sa otaca tak ze musis ist kusok dozadu a zaroven tocit.
3
haa, ty dieťa, mna sa v piatok takí 50tnici čudovali, ako to, že som ešte neni vydatá
svet je hore nohami, ja to stále hovorím. alebo sme už staré pantofle
svet je hore nohami, ja to stále hovorím. alebo sme už staré pantofle
4
kočiky su naročne, to mi nikto nepovie...ja mam tiež s Riškom problem
Napíš svoj komentár