Niežeby mi slnko vadilo aj keď v poslednej dobe sme ja a slnko nešli veľmi dohromady.
V duši mi panoval akýsi zvláštne neurčitý pocit že niečo strácam,a v mysli zmätenosť.
V poslednej dobe sa na mňa navalilo zopár pre mňa neriešiteľných problémov a tak som sa rozhodla nechať ich vyriešiť samé.
Prvým problémom bol môj odchod z prvého ročníka vysokej školy a nájdenie si práce.
Vyriešené.
Prácu mám.
Druhým problémom bola reakcia rodičov.
Vyriešené čiastočne.Zdá sa že sa začínajú stabilizovať a už po mne ani nerevú.
Tretí problém je to že neviem či k chlapovi s ktorým chodím dva roky ešte niečo cítim.
Vyriešené minimálne.
Po týždni abo tak nejak čo som ho nevidela mi začal chýbať.
Ale neviem ktoré jeho ja mi chýba.
Pretože aj keď je to skvelý chlap má svoje muchy a to dosť veľké.
Ale čo už.Kto ich nemá že?
A tak som tam sedela a uvažovala.
Teraz keď už som oficiálne dospelá čo som pre úrady už tri roky,ale v očiach rodičov asi nebudem nikdy,som sedela na schodoch a mala pocit že niečo strácam.
A to svoje detstvo.
Vždy som chcela byť veľká a samostatná a teraz keď už do veľmi veľkej miery som, mám pocit že som stratila možnosť byť nezodpovednou a smiať sa prekážkam pred sebou.
Že miesto toho aby som prekážky v plnej rýchlosti preskočila,tak ich len pomaličky obídem.
Možno sú tieto pocity úplne normálne ale pre mňa je teraz zrazu všetko tak nové a som tak zmätená že neviem čo som robila posledných 21 rokov.Ani za svet si neviem spomenúť čo som celú tú dobu stvárala.Spomienky akoby spláchol čas.
Vstala som zo svojho miesta na schodoch a presunula som sa dovnútra pretože slnko začalo nemilosrdne ničiť ten kúsok tieňa v ktorom som sedela.
Dnes ma čaká ešte veľa práce a to je poobedie a ja som ani nezačala.Ale vôbec sa mi nechce.
Zdá sa že dospelosť začína byť pekne otravná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
16. 7.júla 2011 17:59
"zdá sa , že sme dospelí. kedy sa nám to stalo?:"
Napíš svoj komentár