Mám sa učiť, no myslím na teba.Nie na neho.Na teba.
Chýbaš mi a ja s tým neviem nič spraviť.
Chcem ti napísať.
No tým len všetko skazím.
Mám ho opustiť?
Čo ma čaká.
Čakám na stredu ako na spasenie.
Je to ako pred poslednou skúškou od ktorej závisí moja budúcnosť.
Čo ak už nič necítiš?
Čo ak budem sama?
Budem osamelá alebo si to budem užívať?
Samota nie je dobrá.
Ale zdá sa mi že mne už začína chýbať.
A ak je samota daň ktorú musím zaplatiť za to čo k tebe cítim, urobím to aj stokrát, aj tisíckrát.
A ak nič, budem len sledovať či si štastný a tešiť sa s toho, ale jednoducho...
Jednoducho život bez teba si už neviem predstaviť.
Už nie.
Nikdy.
Pretože iba s tebou som to skutočne ja.
Pretože iba ty mi vidíš až na dno duše.
Ale mám strach.
Bola som k tebe taká hnusná a narobila kopu chýb.
Dokážeš ma mať ešte rád.
A vlastne dá sa byť spolu na tretí pokus?
Má to zmysel?
Púštam si našu pieseň a myslím na teba ešte viac.
A nenávidím sa, pretože on pre mňa tak veľa spravil a ja aj tak ľúbim teba.
Teba s ktorým som viac sama ako s tebou.
City, srdce zrádzajú zdravý rozum ale nikdy neklamú.
Bohužial alebo naštastie?
Asi už viem čo chcem, ale neviem či je to možné a či ma to opäť nezničí.
Mňa aj teba a určite aj jeho.
Ale takto už dalej fungovať nedokážem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár