Neviem utekať, a neviem utiecť.

Hoci by som chcela aspoň na týždeň od všetkých a od všetkého.
Spať pod stanom v noci počúvať kŕkanie žiab a šuchot v kríkoch čo by ma vyľakal.
Osamelý spev vtáka čo nepoznám niekde vysoko na strome čo by ma budil zo sna.

A hoci sa bojím práve to posilňuje moju túžbu.

Chcela by som kričať z plných pľúc len tak bez svedkov a bez príčiny.
Avšak veľká úcta k tichu mi zväzuje ústa.

Chcem sedieť na brehu potoka a sledovať vodu čo možno dakedy nebola mútna a pýtať sa kto som a ako ďalej.

Nechať všetko plynúť,sedieť tam hodiny a vstať až pre to že ma bolí zadok alebo pre to že sa začína stmievať.

Ale neviem uteakť dosť rýchlo a utiecť dosť daľeko aby som našla to čím som.

Som sama sebe cudzia.
Tvrdím že nie som len tá čo drží hubu a krok, ale v poslednej dobe zisťujem že sa pre teba takou stávam.

Nepáči sa mi to.
Nepáči sa mi veľa vecí.
Začínam si všímať maličkosti čo som možno predtým ignorovala.
Cítim ešte lásku?
Alebo nie?
Či je to len kríza?

Neviem chcem utekať a utiecť no neviem to.
Všade v mojej izbe chýba život.
Kúpila som bonsaj priniesol trochu života.
Uložila som veci na miesto.
Začínam byť dospelá?
Možno.
A predsa sa občas správam ako pojašená nástka.

Vyčítaš a kritizujes moje správanie, moje nápady, to ako si vyfúkavam nos,máš veľa predsudkov k mnohým veciam, vyhranené názory s ktorými je lepšie súhlasiť ak sa nechcem hádať lebo nič než veta že je to tak ako hovoríš hádku neukončí.
A ja som nadalej s tebou.

Prečo?
Neviem.
Možno ťa ešte lúbim,no teraz to neviem.
Chcem utekať no moje nohy sú slabé a hýbu sa len silou vôle.
Chcem na chvíľu utiecť no je zima a skrehnutá a mokrá zem nedá energiu lebo ju sama potrebuje.

Chcem stáť hodinu v letnom daždi ktorý zmyje posledné kúsky špiny z duše a dá novú silu.
Čo na tom ak prechladnem?
Chvíľu budem len tak behať v daždi v gumákoch,teniskách a možno bosá.

Potom vystavím svoje telo letnému slnko a to zpraží čo dážd vynechal.

Postavím sa tvárou letnému vetru a budem bežať o preteky.

A možno potom budem vedieť utekať a utiecť k tej ktorú som mala tak rada.
K sebe samej.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár