Možno raz, príde ten čas.
Dvere sa otvoria,
a budeš v ních stáť,
s náručou plnou nádherných fráz.

Tá chvíľa nás oboch čaká.
Tebe patrí moja vďaka.

Vďaka?
To sú nezmysli, povieš si.
Ale to je vďaka za to, že si.

Prítomnosť Tvoja to je Boží dar.
Hoci si ďaleko si mojho srdca kráľ.

Ďaleko a možno blízko, nikto nevie.
Ale moje srdce to risklo.

Množstvo vecí delí nás,
ale hlavne ten neúprosný čas.

Aj tak sa raz stretneme.
Všetko si povieme...

Ty vo dverách budeš stáť
a v rukách kvety mať.

No ja budem vedieť,
že za kiticou ruží,
skrýva sa úsmev a slová:

MILUJEM Ťa LÁSKA MOJA

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
petrosant  14. 2. 2008 16:20
naozaj super báseň
Napíš svoj komentár