Na začiatok začnem vetou: Chlapi su svine! Začalo sa to tym že som sa spoznala z jednym chalanom bol milý zlatý uplne užasný no bol v tom jeden hačik bola som zadana. Aj napriek tomu že vedel že mam priateľa nedal sa odbyť a den čo deň mi pisal.Pisal mi užasne veci chodili sme spolu von a navzajom sme sa bližšie soznavali.Toto bolo všetko pekne ale bol tu ešte môj priateľ nedokazala som sa snim len tak rozisť po 9 mesačnom vzťahu ale zaroveň som nedokazala ignorovať a odolavať tomu chalanovy.Ako sa rozhodnem? Tato otazka mi behala po rozume neustale. Povedala som si necham to takto ako to je a čas ukaže čo dalej.Ako čas ubiehal ja som sa pomali ale isto namotavala na toho chalana.Važne nedo sa inak.Aj ked som sa citila previnilo skoro každy deň som chdievala ku nemu na izbu pretože boli aj sme na tom istom intraku,kdež to z mojim priaťeľom som sa videla raz za dva tyždne kvoli dialke.Nadišiel čas kedy ma žačalo hrisť svedomie a hovorila som si že toto voči môjmu priatelovy nieje fer a tak som sa snim rozišla. Ked som tuto novinu oznamila tomu "užasnemu chalanovy na moje prekvapenie nebol z toho nadšeny hovoril že ho to mrzi že kôli nemu sme sa rozišli.Od tej doby to išlo dolu vodou prišli jarne prazdniny cez ktore ma totalne začal ignorovať vôbec mi nepisal.Bola som z toho dosť smutna a nechapala som prečo. Ved skoro pol roka sa snažil dosiahnuť to aby som sa rozišla z priatelom a aby som bola jeho a teraz ked to ma na dosah tak ma ignoruje? Po jarnych prazninach som sa tešila na intrak že sa stretneme a porozpravame sa ako dalej.No nestalo sa tak. Ked sme sa stretli len sa mi letmo zo skolopenym zrakom pozdravil.To bolo všetko. Hnev vo mne len tak an kvôli nemu som sa rozišla z pratelom pokazil mi cely môj vztah.To važne mu len o toto išlo? Myslela som si že je iny a všetky tie krasne veci čo mi pisal som mu verila.No žial som sa asi sklamala.To najvätčšie sklamanie len prišlo ked som sa dozvedela že ma frajerku. V tej chvili som mala pocit ako by mi do srca pichali nože a zomkla ma uzkosť.Čo že?? Nemohla som tomu uveriť bola som stoho na dne. Fuu to som fakt nečakala. Citila som ku nemu strašny hnev. Ked išiel okolo sklopila som zrak a bez pozdravu som prešla okolo neho.Aj napriek tomu čo mi urobil a ako sa zachoval mam ho stale rada a nieje mi lahostajny furt ho mam v hlave aj teraz samozrejme som stoho zufala ale ja stale dufam v to že raz sa mu pozriem do oči a nebudem ku nemu citiť nič....(odpravedlnujem sa za pravopisne chyby)

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
georg21  3. 1. 2016 17:09






Napíš svoj komentár