Prišiel strašne rýchlo, veď prakticky po dvoch týždňoch písania sme hneď šli spolu von. Zažili sme pár pekných, naozaj nezabudnuteľných dní, ktoré pre mňa znamenali viac než si viete predstaviť. Dal mi veľmi veľa, no veľa si aj vzal. Konečne som bola po dlhom čase opäť šťastná a vďačila som za to jemu. A potom zrazu .... odišiel, ani sa neozval. Bol preč, jednoducho ako keby zmizol a ja som sa zobudila z tohto sna do krutej reality.
A teraz sa cítim, ako keby som bola uväznená v nejakom veľkom bludisku. Vo veľkom bludisku, v ktorom sa nachádza aj on. Len on má kľúče a vie, kde je východ. Lenže ja ho nikdy nedobehnem. Stále mi uteká, snaží sa predo mnou skryť. Hľadám ho v najtemnejších kútoch bludiska, vidím ho na každom kroku, no on sa mi stále vzďaľuje. Nechce, aby som sa odtiaľ dostala. A ja ho márne hľadám a čakám, kedy sa zjaví pri mne s kľúčom v ruke a pustí ma von z tohto šialeného bludiska. Chcem ísť von.. Pusti ma! Pusti ma a povedz mi, prosím, že raz sa znovu ocitnem v tom krásnom sne s tebou a už NIKDY sa z neho nezobudím...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elizabethskellington
7. 2.febuára 2010 15:23
chudiatko moje ja to tiež poznám :´(
2
no.. to sme teda dopadli ale nejak sa nad to musíme povzniesť a bude dobre
3
no ja som pochopila jedno a to, že život je moc krátky, aby som strácala čas nad niekým kto si ma neváži
Napíš svoj komentár