Čo horšie sa mi mohlo stať? O koľko hlbšie sa dá ešte klesnúť? Mohla som stratiť ešte viac? 

NIE. 

Už mi nezostalo nič. Už som stratila aj samu seba. 

Už viac nepatrím sebe. Nepatrím nikomu. A zároveň patrím všetkým..

. . . Dušu nie, aj tak je nepoužiteľná, berte si len telo Ja ho už aj tak nechcem. Hnusí sa mi, zakaždým viac a viac, keď na sebe cítim znovu tie lepkavé prsty, ďalšieho chlípnika.

Púšťam na seba vriacu vodu. Hektolitre vody. . . Kiežby dokázala zmyť všetku tú špinu. . . Ale nie, to sa nedá. . . 

Najradšej by som zo seba zoškriabala kožu...

Som nepochopená sebou. Tebou...Kľudne ma odsúď, opovrhuj mnou, kľudne mi vynadaj, opľuj ma. . . Aj tak mi je to jedno... Ak si myslíš, že je to správne, Mne už ublížiť nemôžeš. No tak, poslúž si. S ničím iným ani nerátam. 

Vysvetľovať nevysvetliteľné, je asi zbytočné, že? Aj tak sa pred nikým neobhájim, že ne? . . . 

Ja len, že fakt som to chcela trochu inak. . . Boha, malo to byť celé úplne inak!!!









 Blog
Komentuj
 fotka
milgamman  20. 11. 2016 01:27
Vzdy je nadej. Aj v tej najhorsej situacii. U Pana Boha nie je nikdy nic stratene a nikdy nie je neskoro. Kym zijeme.
 fotka
marcello111  20. 11. 2016 11:59
Odpútaj sa od pozemského života, lebo ako naš Pán povedal, tu na zemi je všetko márnosť nad márnosť a zas len márnosť...

ty si tiež Božie dieťa a vzišla si z Boha a k Bohu sa navrátiš...

umieraš kvôli pozemským problémom, zomieraj pre Boha a nájdeš pokoj v srdci, konečne budeš šťastná a tvoje dni na zemi budu opäť dňami pre ktoré sa oplatilo žiť....
lebo tam hore je šťastie, ktoré sa ľudskou rečou nedá ani vysloviť...
nezahadzuj ho drahá, ja čas konať....

vysloboď svoju dušu...
nech ti Boh pomáha †....
 fotka
james98  20. 11. 2016 13:26
Presne to poznám - život sa mal vyvíjať inak, iným smerom - všetko je inak. A v podstate, keď padneš na dno, aspoň máš tú istotu - že už to horšie byť nemôže, už sa hlbšie neprepadneš.
 fotka
bencen  20. 11. 2016 15:02
Napíš svoj komentár