krv mi v žilách vrie pri myšlienke
aké je to ťažké bozkávať ťa cez sklo
Si priateľ v mojej hlave skrytý
ticho pozoruješ tie nahé víriace
pocity
Vidíš jak šliapem po všetkom
čo srdce mi trhá
moje telo nechce
ani tieň na chodník vrhať
Stále spolu
tak ďaleko, no predsa blízko
chceš hľadieť vysoko
no očami mieriš nízko
s vedomím že si mi v srdci
hlbokou brázdou naveky
vrytý
... to nič
ľudia často píšu slová
čo predrú sa jak tŕnie
pod kožu
slová! Slová! slová...
a na nič sa nezmôžu
Všetko zahalila tma ,
no vo vetre tancuje oslnivé perie anjelov
lásku k Človeku si vezmem do hrobu
so sebou
Zobudím sa na svitaní
a začínam ako každý deň si čistiť
životom znovuotvorené Rany.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár