Bol by presne ten, ktorého keby som stretla o pár rokov, chcela by som byť s ním

Neverím v náhodu ani v osud, ale začala som veriť v jedno. V načasovanie. Lebo len to rozhodne, čo sa skutočne stane.

Človek, ktorý má záujem o prácu, prichádza na pohovor. Bolo mu povedané, že ho neprijali, pretože už niekoho vzali. Bol sklamaný, pretože po tom mieste veľmi túžil. O pár rokov už pracuje v úspešnej firme na skvelom poste a práca ho skutočne baví. Človek si to načasoval proste tak, že mu prácu niekto vyfúkol, ale správne bola načasovaná druhá práca. Ak by však po predošlom mieste skutočne túžil, vytrvalo by oňho bojoval.

Ja.. mám školu, ktorá ma dusí, prostredie, v ktorom sa necítim dobre, chýba mi veľa ľudí a najmä mi chýba samota vo svojej izbe, ktorá mi dodávala pocit domova, súkromia a bezpečia, svojho úteku pred všetkým.

Mám však rodinu, ktorá na mňa (snáď) myslí a priateľa, na ktorom mi záleží, ale zo dňa na deň sa mi čoraz viac vzďaľuje. Bolí to. Najviac som sa bála toho momentu, kedy sa to stane a...stalo sa. Staré klišé hovorí, keby sa tak dali veci vrátiť späť... Ak by som mala tú moc ja, život by som posunula o pár rokov dopredu, zbavila by som sa svojich detinských výstupov a pár najdôležitejších nedostatkov. Chcela by som ho potom stretnúť, smiať sa znovu na hlúpostiach, mať bláznivé nápady a robiť jednu z najlepších vecí-jesť. Žiadne uzlíky nervov, debaty o ničom či zbytočné urážanie sa. Trvá to tak dlho, kým sa človek nad tým zamyslí a tak krátko na to, aby sa to dalo napraviť úplne. To je to načasovanie. Ak by som ho stretla o pár rokov dopredu, bol by presne ten, s ktorým by som chcela byť. Teraz je to však ťažké a ja sa len bojím dokedy. Mrzí ma to. Je mi hrozne, ale mám ho príliš rada, aby som ho nechala len tak odísť...

 Úvaha

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu