Dokedy tu tí ľudia ostanú?
A len zopár optimistov odpovie, že tu s nami budú stále. A tak mi vchádza do mysle iba jedna myšlienka - na nikoho sa neviazať.
Prečo?
Poznáte to. Spoznáte ľudí, ktorí sú vám spočiatku iba sympatickí a vymeníte si s nimi iba zopár pohľadov či úsmevov. Neskôr sa zoznámite a keď zistíte, že si rozumiete, začnete sa schádzať. Zrazu si už nie ste navzájom ľahostajní a začína vám na tom druhom záležať.
Tu nastáva koreň problému. V okamihu, keď vám na niekom záleží, začínate sa oňho zaujímať. Ak toho druhého niečo trápi, trápite sa s ním. Ak sa teší jeden, tešíte sa spolu. Rozoberáte spolu problémy. A keď sa otvoríte, nastáva posledná fáza toho najväčšieho problému. Lebo v momente kedy nastane situácia zrady, sklamania či nevery, ste ten najzraniteľnejší človek na svete. Všetko vás bolí tisíckrát viac ako za normálnych okolností. Stratíte niekoho, na koho ste sa tešili, ak ste ho dlho nevideli. Niekoho, s kým ste sa delili o každú hlúposť v obyčajnom dni a boli ste šťastní.
A ľuďom je už predurčené, aby sa postavili a hľadali si takú osobu znova.
Ale čo ak by bolo lepšie držať si odstup? Čo ak by ste sa nikomu neotvorili úplne?
Možno by ste nemali úplné dokonalé momenty, ale ani by ste nespadli na zem.
Pretože najsmutnejšie na tom celom je, že keď nájdete človeka, s ktorým ste šťastní a vybudujete si s ním priateľstvo alebo vzťah, musíte si uvedomiť ešte jednu vec. Každý ďalší deň speje pomaly ale isto aj k jeho zániku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
ano,kazdy den speje k jeho zaniku,tak ako aj nas zivot sa krati kazdy den. no toto je prilis pesimisticky pohlad na to aby som sa na svet takto pozeral. radsej si ho uzivam a tesim sa z kazdej peknej chvilky.
3
@stenatko
Niekedy by sme možno aj chceli bezvýhradne dôverovať, ale jednoducho to nejde a neviem, či to aj raz pôjde..
Niekedy by sme možno aj chceli bezvýhradne dôverovať, ale jednoducho to nejde a neviem, či to aj raz pôjde..
4
....vravela som si tak pred pol rokom. skúsila. a nie. posledný polrok som síce nezažila žiaden výraznejší heartbreak, ale aj tak to bol veľmi smutný polrok. a viem, že naňho, okrem zopár momentov, nebudem spomínať s nostalgiou tak, ako na časy predtým, ktoré sa síce končievali pádom na hubu, ale boli úžasné. končím s odstupom, idem zažívať úžasné veci.
5
Napíš svoj komentár
A len suhlasim. Preventivne je lepsie nikomu nedoverovat, urcite nie uplne a ten odstup je fajn vec.
A posledna veta...