- Dorotka,poď naspäť.Je to nebezpečné.
- Oci,už nie som 5-ročné dievčatko,ktoré sa horko-ťažko vyškriabalo len na malú skalku
pokrytú machmi...
- Ja viem,už o mesiac si dospelá.musím si to stále pripomínať,no aj tak by si mala zliezť.
- Viem,čo robím.aha,kamzíky...
- Kde,kde?
- Tam dole,nevidíš?Poď sem a nakloň sa,inak ich neuvidíš.
- Dorotka,rád by som,ale nie som taký ľahkovážny ako ty...Už aj zlez!
- Ocko,bol si to ty, kto mi vravieval:"Nikdy neodkladaj odvahu len tak do vrecka."
- Fajn,ty trdlo..Idem tam...Už ich vidím,len sa ešte viac nakloním..
- Preboha nie !!! Oci,chyť sa ma..podaj mi ruku..
- Nedočiahnem...
- Mám ťa...Nepustím ťa,rozumieš?,, No ták,drž sa..
- Pokúsim sa......Dorotka,...
- Vydrž oci...ľúbim ťa...
- Dorotka niéééééééééééééééééééééééééééééé...!!!
Ozveny sa tíško ozývali spolu s tlmeným výkrikom a mužským vzlykom.
Ocko,ľúbim ťa.Povedz mame,že ju tiež ľúbim a nič si nevyčítaj.Nemohol si ma zachrániť.Tá skala bola naozaj strmá a nemohla som dopustiť,aby si zomrel kvôli mne.Nestihla som nájsť lásku ku chlapcovi,ale našla som lásku k rodine,zvieratkám a k horám.Za to ďakujem iba tebe...Necítim už nič...
Mám na sebe biele saténové šaty s modrým lemom,vidím tisíce kamzíkov,ktoré bežia ku mne.Kráčam pozdĺž maličkých bielych kvetiniek-plesnivcov.Príjemný horský vánok mi pohládza tvár, nado mnou sa štítia vysoké krásne hory a spoza nich vykukuje nikdy neutíchajúce slnko...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1smajlik13
5. 1.januára 2010 12:23
uzasne napisane
Napíš svoj komentár