Búchal som si hlavu o stenu,pretože som netušil,ako je to možné.Ona bola len sen alebo som sa s ňou skutočne vyspal?Išiel som sa teda prezliecť a keďže mi bolo už lepšie,vybral som sa prejsť.Chcel som zabudnúť na všetky tie udalosti.Len čo som vyšiel z domu,mal som akési ťažké nohy.Akoby som ich nemohol ani dvihnúť.

Povedal som si,že na to už nemôžem myslieť a tak som ignoroval všetkých a všetko naokolo.V hlave sa mi vynáralo tisíc myšlienok a spomienok na tie sny,chcel som to zažiť znova.Tá žena bola ako magnet a ja kus železa a potreboval som ju mať.O chvíľu som cítil znovu ten teplý dych,vlastne nebol to dych,bol to vánok.Ja som ju ľúbil,ale aj nenávidel,no láska zvíťazila,a preto som utekal,čo mi sily stačili,domov.Vzal som si mamine prášky na spanie a dúfal,že sa mi o nej bude snívať.Konečne som zaspal a prvé čo bolo,zjavila sa mi jej tvár.Ale niečo tu nesedelo,hádali sme sa.Chytil som ju pod krk a začal som ju dusiť.Nebála sa,len sa odporne smiala a hneď na to sa mi zjavil už ďalší obraz.Bol tam cudzí chlap s ňou.Vášnivo sa bozkávali a ja som sa len nemo prizeral.Potom sa mi ten obraz sekol a videl som už len kopu lístia a stromy.Dobre som poznal tú lesnú cestu.



Po 3 hodinách som sa zobudil.Pochopil som,že to už musí prestať.Uvedomil som si však,že tú ženu poznám.Vlastne podobala sa na moju priateľku.





Ale kde je moja priateľka?Och to je jedno,aj tak to bola suka.No nedalo mi to.Išiel som teda k nej do druhej dediny.Zaklopal som na dvere a otvorila mi jej matka.Spýtal som sa,kde je Eva a ona mi odpovedala jednou strohou vetou:"Veď mala byť predsa s tebou..."

PRÍBEH POKRAČUJE...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bonita  18. 2. 2010 14:49
dobre
Napíš svoj komentár