Obrátil som sa na päte a začal utekať.Už som nevedel čo je realita a čo sen.Tie sny ma ubíjali.O to viac fakt,že neviem,kde je moja priateľka,čo sa s ňou stalo ani prečo nie je doma.Ruky sa mi triasli a točil sa so mnou celý svet.
Keď som prišiel domov,ľahol som si do postele tak rýchlo,ako som len mohol.Zaspal som po 10 minútach a nemusím dvakrát hovoriť,čo sa stalo potom.Mal som opäť sen.Videl som len jej tvár,lesnú cestu a kopu lístia.Potom sa obraz zastavil pri mojom stole a zásuvke.
Prvé,čo som spravil keď som sa zobudil,išiel som do svojej izby a otvoril som zásuvku.Vyľakal som sa....
Bolo tam zo desať listov,jej rukopisy,ale neboli adresované mne a na nich bola špinavá handra.Zobral som ju do rúk.Nebola to handra,len odtrhnutý kus odevu,ktorý voňal rovnako ako Evin parfém.Zobral som prvý list.Začínal sa:"Ahoj láska,dúfam,že sa s Maťom,čo najskôr rozídeš.Viem,že je tebou posadnutý a nedá ti vydýchnuť,no tiež už konečne viem,že ma ľúbiš.Bol som taký rád,keď si mi to povedala..."
Rozzúril som sa.Všetko mi doplo a hneď som šiel k tej lesnej ceste.Pevne som uchopil lopatu,ktorú som si vzal so sebou a začal som kopať.Po hodine som konečne natrafil na jej bezbranné telo.Pomaly sa rozkladala,ale neuberalo to na jej kráse.Zabil som ju pre jej dobro.Aby sa netrápila s tým chumajom,pretože ona patrila naozaj iba mne.Zobral som si ju do náručia a uložil na lístie.Bola taká pokojná,ešte aj po smrti bolo vidno,že ľúbi len mňa.Ten magor si to len vymýšľal.Určite neľúbi jeho.Bruško mala odhalené,pretože ten kus bol odtrhnutý odtiaľ.Už som to nevydržal a začal som ju bozkávať.Bola taká chladná,ale dokonalá.Chcela ma a ja som jej to musel dopriať.Stiahol som jej to tričko,veď netúžila po ničom inom a vtom som jej začal hladkať prsia tak jemne,ako to vždy mala rada.Ľahol som si na ňu,aby nás opojilo to vzájomné teplo.Mierne som jej stiahol sukničku aj s nohavičkami.Po chvíli som do nej vnikol,drsne ako zviera,tak veľmi som po nej túžil.Ľahol som si jej na hruď,pobozkal ju a povedal,že ju neuveriteľne milujem...
Potom som sa s ňou rozlúčil a uistil ju,že prídem len čo sa bude dať.No nesplnilo sa mi to.Hneď ako som prišiel domov,čakali ma tam rodičia,Evini rodičia a polícia.Nemal som silu vzoprieť sa,a tak ma odviedli na väzbu.Dôkazov bolo viac než dosť,keďže som bol posledný,kto s ňou bol a prišiel svedčiť aj ten hajzel.Neostávalo mi nič iné,len sa na súde priznať.Prosili ma,aby som im povedal,kde som odvliekol jej telo,ale nepovedal som im to.
Nepoviem jej hnusnej matke a otcovi,kde je moja Evička,ktorá na mňa čaká.A už vôbec nie tomu debilovi,ktorý ju obťažoval.A tak som sa o pár dní ocitol v base.Vedel som,že tu zhnijem rovnako ako moja milovaná v lese,keďže ma odsúdili na doživotie.Už nemám chuť na túto tichú spoveď na papieri,a tak skladám pero,papiere dávam pod vankúš a dožívam posledné roky života...
Evini rodičia 3 mesiace kontaktovali políciu,hľadali jej telo,ako sa len dalo,no po čase sa nervovo zrútili a odsťahovali sa do iného štátu.Martinovi rodičia ticho znášali ohovárania po celej dedine,hľadali odpustenie vo večných modlitbách.Bol letný slnečný deň,čerstvo po daždi.Deti hrali skrývačky v lese.Bežali sa dobre ukryť.Videli kopu lístia,odhrnuli ju a pod ňou bola rozhádzaná hlina,z ktorej vykúkali pozostatky.Vyľakali sa a ihneď zavolali rodičov,ktorí zavolali políciu.Keďže sa k telu nikto nehlásil,uložili ho do spoločného hrobu mestského cintorína.Dodnes však Eviní príbuzní nevedia,kde leží jej telo a v tichosti ju oplakávajú...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
je to skutočné???