Písal sa rok 1989,bol 17.február a presne v ten deň sa to začalo...

Išiel som od kamaráta tichou tmavou ulicou bez osvetlenia.V dedinách je to takmer bežné,že si večer človek nedovidí ani na špičku nosa.Ako som tak kráčal po kamennom chodníku,zacítil som neznámy,až príliš teplý vánok,keďže boli už 2 týždne silné mrazy.Nechápavo som sa pootáčal okolo seba a šiel ďalej.Po pár metroch sa to opakovalo,ale neprikladal som tomu pozornosť.Párkrát som sa prefackal a bol som šťastný,keď som už bočil k nášmu domu.

Išiel som si odomknúť dvere,no žiaden kľúč správny nebol.Klopal som,klopal a klopal.Mrzol som na schodoch pri dome hodinu,dve,možno aj tri.Už si presne nepamätám.Nevzdával som to a búchal som na tie dvere,kopal do nich,pripadal som si ako blázon,veď v oknách bolo príliš jasné svetlo a aj to,že som počul,ako sa rodičia rozprávajú.

Bolo 2:15,keď mi mama otvorila s tým,že sa o mňa strachovala a mňa nikde nebolo.Povedal som jej,že som búchal od desiatej.Neverila mi a ani som to nečakal.Nasledujúci deň som mal horúčku.Premrzol som na kosť.

Keď som konečne zaspal,mal som zvláštny sen.Bola v ňom jedna žena.Veľmi krásna,príťažlivá a neskutočne sexi.Niečo ma k nej ťahalo a keď som k nej konečne prišiel,vzdychla si.A jej teplý dych sa mi dostal ku krku,no po čase som ho cítil na celom tele.Bol to presne taký pocit,ako deň predtým,keď ma ovial ten vánok....

PRÍBEH POKRAČUJE

 Blog
Komentuj
 fotka
macicka15516  17. 2. 2010 18:51
po dlhom case ma zaujalo nieco ine ako basen...je to dobre
 fotka
rimanka  17. 2. 2010 19:02
slečna choroba?
Napíš svoj komentár