Šedé tmavé dni vystriedali tie svetlejšie.Richard sa konečne postavil na nohy.Bol oveľa silnejší ako predtým.Vyzeral taký krásny,taký zdravý.Zavolal ma do mesta a ja som súhlasila.Bola polnoc,keď sme prišli domov.On ma nežne zdvihol na ruky a odniesol do kúpelne.Tam ma vyzliekol a položil do vane plnej horúcej vody a obrovskej peny.Potom tam prišiel za mnou.Strávili sme tam asi dve hodiny,keď ma znovu z nej zodvihol,obmotal ma uterákom a odniesol do spálne.Cestou tam ma bozkával.Bola to prenádherná noc,naša posledná.
Na druhý deň sa Richard hral s našim synom na dvore.Vyšla som von a hneď mi to rozjasnilo tvár,keď som videla ich dvoch akí sú veselí,bezstarostní.A hlavne,takí podobní.Akoby mu malý Riško z oka vypadol.Zrazu sa Richard chytil za hlavu a padal k zemi.Riško okamžite pribehol za mnou a povedal mi,že tatinkovi je zle a mám zavolať pomoc.Vytočila som číslo Richardovej mamy a poprosila som,aby rýchlo prišla a zavolala záchranku.Pribehla som k Richardovi a položila som mu hlavu na moje kolená.Chytila som ho za ruku a hladila ho po líci.Slzy sa mi kotúľali a on mi ich jednou rukou zotieral.Pozerali sme si vrúcne do očí.
- " Adelka,milujem ťa a budem ťa milovať,nech budem kdekoľvek."
- " Riško,nie.Ty sa z toho dostaneš.Už ide pomoc,vydrž,prosím,prosím..."
- " Ja nechcem zomrieť v záchranke.Chcem ostať pri tebe,keď sa to stane..."
- " Nič sa nestane,počuješ?Ty ma tu nemôžeš nechať samú,prosím..."
- " Ja ťa tu nenechám samú..Budem pri tebe vždy...keď sa pozrieš na naše spoločné fotky,na nášho syna,keď pohladíš moju stranu postele...ani nevieš...ako budeš cítiť moju prítomnosť."
- " Ale keď ja nechcem žiť bez teba.Bez teba to nejde.Bez teba nie.Ľúbim ťa."
- " Ja ti verím,si silná,.Láska.Ty-ty-ty s Riškom ste to najlepšie,čo ma v živote mohlo stretnúť."
- " Neopúšťaj ma,neodíď,prosím."
- " Milujem ťa."
Odišiel.Zaspal.Večne.Nechal ma na mieste,kde nechcem byť.Na mieste bez neho.Všetko sa zrútilo ako krehký domček z karát.Mám veľa vecí,no nemám nič.Pretože on bol pre mňa všetkým.Zostala tu iba jeho láska.Nič iné,len to jediné,ktoré ma ešte drží pri živote.A náš synček.Keď naňho tak hľadím,žije v ňom Richard.Také isté vlásky,očká..Vyrastie z neho Richard.Začína chápať,že jeho ocko odišiel a nevráti sa.Ale ľúbi ho a bude naňho dávať pozor zhora.Liečiteľ mu život predĺžil,no nemohol mu odstrániť nádor.
Mám oči plné sĺz,ale viem,že toto nebolo poslednýkrát,čo som sa s ním rozprávala.Raz príde deň,kedy sa s ním budem znova smiať,rozprávať a bozkávať.Raz sa znovu stretneme,nie dnes,nie zajtra,ale raz určite.Cítim ho pri sebe vždy.Niekedy,keď zaspávam,cítim slabý láskyplný šepot pri mojom uchu a dúfajúc,že je to Richard,pohladím jeho stranu postele.
*KONIEC*
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
bibla
27. 6.júna 2010 18:23
och to je pekné
3
ouch ,mne sa až slzy vykotúľali nádherrne ukončené ...a najmä ten ich posledný rozhovor ...Riško bol proste úžasný ...najlepší chlap na svete
6
: disappointed: som tajne dúfala, že to nejak prežije...ale aj tak krásne
7
este predposledny odstavec ma drzal tajne v nadeji , ze vsetko skonci stastne. ale kedze som sa vzila do situacie pocas tych 25casti, chvilkovemu smutku som sa neubranila:/ krasne
Napíš svoj komentár