Prvé,čo som zbadala,keď som sa prebrala boli Marekove zasĺzené oči.Stále šoférujúc sa triasol a poklepkával rukou po volante.Mala som na sebe jeho mikinu a kúsky mojich šiat.Posadila som sa a zrazu sa mi začal Marek ospravedlňovať.Nezmohla som sa na nič iné,len na otázku „Prečo?!“chcela som kričať,chcela som plakať,chcela som zomrieť,aby som už nikdy nemohla pomyslieť na to,čo mi urobil.
Zdrvene mi povedal,že to urobiť nechcel ,no neovládol sa.Krútila som len hlavou,v čom mi tie jeho zbytočné slová pomohli.Viezol ma k Sandre,ktorá bola u Borisa.Úplne ma zmiatol,keď mi povedal,aby som ho udala.Vybehla som z auta,len čo zastavilo.Zaklopala som rázne na dvere,Sandra mi otvorila.Keď ma zbadala,padla jej sánka.Hneď vedela,čo sa stalo,preto ma silno objala a ona bola v tom momente jedinou oporou,ktorú som mala a ktorá ma ešte nezradila.Posadila ma na pohovku a uvarila mi horúci čaj.Potom prišla s nejakou čistou košeľou a teplákmi.Bolo mi to síce veľké,no to na kúsky roztrhané šatstvo som nechcela mať na sebe už ani minútu.Boris išiel ku Marekovi.Neviem,o čom sa rozprávali,cez otvorené okno sa ozýval len neskutočný krik.
Sandra si ku mne prisadla,pohladila ma po líci a povzbudila ma,že to bude dobré,že na to zabudnem.To som jej vtedy verila.Keď som dopila čaj,chytila ma za ruku,zobrala si veci a rýchlo sme odišli zadným vchodom.Len čo sme vyšli von,zbadala som taxík,ktorý čakal na nás.Nastúpili sme a odviezol nás na autobusovú stanicu,tam už bol Sandrin otec.Cestou do Nitry sa mi dookola ospravedlňovala za to,že ma predstavila takému grázlovi.Ona sama neverila ani Marekovi,ani Borisovi,no najivná túžba po dobrodružstve zvíťazila.Odpustila som jej.Bola som jej predsa vďačná za to,že ma dostala z toho pekla.
Rozlúčila som sa so Sandrou a poďakovala jej otcovi za odvoz.Len čo som prišla domov a vyrozprávala som mame,čo sa stalo,dostala som facku.Takú silnú,takú bolestivú,od vlastnej matky ešte viac,že som sa rozplakala ako malé dieťa.Nikdy sme nemali dobrý vzťah,bola som pre ňu tupá tínedžerka,ktorá spravodlivo doplatila za svoju sprostosť.Musela,som priznať,že mala pravdu.Ďalšie dni v škole boli ešte horšie.Klaudia a Kristína sa postarali o to,aby sa o mne rozšírilo,že som obyčajná štetka,ktorá dala chalanovi,ktorého videla 10 minút.Keďže „vládli“ škole,každý im to bez problémov uveril.Učiteľ,ktorý ma začal mať konečne rád,mi dal o stupeň horšiu známku.Nikomu som sa nepokúšala povedať pravdu,lebo som sa bála reakcie.Nechala som preto všetkých v tých otrasných klamstvách,ktoré sa o mne šírili.
Znovu sa zo mňa stalo to nenápadné dievča zo zadnej lavice,no so zlou povesťou.So Sandrou sme boli neustále spolu.Bola to jediná osoba,ktorej som mohla veriť.Trpela som však neustálymi depresiami a výčitkami.Dni boli strašné,noci ešte strašnejšie.Musela som spávať so zasvietenou lampou.V každej nočnej more ma prenasledoval Marek s holohlavým vyhadzovačom.Každý sen bez nich sa však končil mojou smrťou.Chodila som ako chodiaca mŕtvola dúfajúca,že znovu ožije.Bledá ako stena s nekonečným strachom som bola omnoho chorľavejšia,neustále som mala nízky tlak a často som odpadávala,či už doma alebo v škole.Viedla som si denníky,ktoré nemali konca a stále sa mi vynárali nové a nové spomienky na tú príšernú noc.Ako čas ubiehal,začínala som mať pocit,že už nie je kam.S rodičmi sme sa preto presťahovali späť do Ružomberku.Nový začiatok,noví ľudia,nové prostredie.
Teraz som nová Ivona.Bývam v Ružomberku a chodím na vysokú školu.Mám 20 rokov,dospela som.Vyrovnala som sa s mojou nevraživou minulosťou a plánujem si budúcnosť s človekom,ktorého milujem.Vie o mojej minulosti a jeho reakcia bola viac ako neuveriteľná.Podporuje ma vo všetkom.Už sa viac nebojím chodiť večer po uliciach sama.V mojej triede mám 2 vynikajúce kamarátky,ktoré ma nezradili ako tie predtým.O Klaudii a Kristíne som počula iba to,že ani nedokončili školu.Robia to,čo pred tromi rokmi začali.Predávajú sa.So Sandrou si občas píšeme a voláme.Mareka som neudala,chcela som ho len nadobro zmazať zo svojho života.Pred mesiacom havaroval a zomrel.Je to neuveriteľné,ale odpustila som mu.Len škoda,že až po jeho smrti.
Strávila som mnoho času premýšľaním nad sebou a svojím životom.Pochopila som,že na to,aby som žila plnohodnotný život ,nemusím byť obľúbená ani krásna.
Nikdy by som však nepovedala,že raz dokážem žiť s vedomím,že som bola znásilnená...
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
d4nn13ll
9. 1.januára 2010 17:12
tak tá predchádzajúca časť nebola nič eXtra , ALE táto to zaklincovala! JE TO SKVELé , poklona,potlesk, kiež by som ajja vedel tak písať
6
Priam grandiózne zavŕšenie tvojej,nazvyme to pentológie.perfektne si zúžitkovala dobré veci a slabšie miesta si úplne vynechala.Oslovila si ma najmä tým časovým rámcom zlého psychického stavu pred a po tom čo sa stalo.Symbolika famózna,obrazotvornosť vyjadrovania takisto.akurát si kladiem otázku,či to bolo skutočne vymyslené alebo sa to stalo nejakej tvojej kamarátke.Suma sumárom 10 bodov z 10.Som zvedavý,čím na nás vyrukuješ nabudúce.
8
Možno ma to nedostalo ako ostatných kvôli tomu, že som nečítala predchádzajúce diely.. No v niektorých pasážach som mala doslova zimomriavky... Napísala si to veľmi pekne, presvedčivo, dokonca ako keby si to zažila na vlastnej koži...
10
Vyborne .. zo zaciatku som cakal nieco ako bolo v 3,4 casti.. ale prekonalo to vsetky moje ocakavania
11
bolo to fakt dobré ako tu už bolo spomenuté aj ja som mal pocit ako bi sa to niekomu z tvojho oklia stalo dobré si to prepracovala len škoda že už je koniec
13
No tak mna to uplne dostalo...prajem vsetko dobre! bigup for you!
Napíš svoj komentár