..Je to zvláštne.. spomínať, na sny a túžby, ktoré kedysi boli. Na začiatky, čohokoľvek. Vždy to bolo, je jedinečné. Kiežby sme si neustále uvedomovali jedinečnosť.. jedinečnosť každého okamihu.. dokonalosť tej chvíle, keď éterom zaznie posledný hrom a mračná ustúpia, a vy to viete, užívate si dokonalosť toho okamihu, keď vám pred očami vyjde dúha, spoza múrov mračien zažiari slnko a hoci ste do nitky premočený všetko, čo bolo, pominulo, všetky emócie a mračná akoby vybuchli v spŕške zlatej.. Nič z toho, čo ešte pred okamihom bolo akoby dôležité, už nemalo zmyseľ.. a vy sa len pousmejete. Nad búrkou, ktorú ste práve prestáli. Nad tým všetkým, ako ste pred okamihom kričali vo svojej slepote hľadajúc cestu, po ktorej ste vlastne už kráčali,.. len ste o tom nevedeli. Nevideli lebo ste boli slepí. Nepočuli, lebo ste boli hluchí,.. alebo hluční.

 Všetkých naokolo sa pýtali: Nevideli ste moju cestu? Kade mám kráčať, aby som ju našiel? Pýtame si rady ako žiť, pričom si neuvedomujeme, že každá cesta je jedinečná. Budeme sa riadiť podľa rád iných a budeme žiť životy iných, nie seba. Každý si tvoríme vlastnú cestu. Nájsť šťastie, pokoj. Načo hľadáš, to čo máš? Všetko je ukryté v srdci, v tvojom, mojom, v každého z nás. Chceme písať veľkolepé príbehy, hrať veľké úlohy.. Neuvedomujeme si, že už jeden príbeh píšeme. A v ňom sme hlavnými hrdinami.. aj so svojimi drámami menšími či väčšími, búrkami i dúhami. Treba vždy len dbať na to jediné. Vždy je tu slnko a jeho hrejivé lúče i keď je skryté poza tými mračnami, a nech už vyzerajú akokoľvek hrozivo, vždy budú len také silné, ako si ich pripustíme..Zoberte si dáždnik . Avšak, neboli by sme to my, čo sme teraz tu, keby sme neprešli toľkými nezdarmi počasia. Občas je dobré zmoknúť, občas je dobre padnúť. Život je o tom, je o padaní a vstávaní. No nevzdať sa a mať tú predstavu slnka, ktoré vyháňa svoje lúče na lúčku pásť sa každý deň. A vstanete.. A znova padnete, to je jasné, to je nevyhnutné, ale ten pád vás niečo naučí, vždy znova vstať a ísť ďalej. Nevzdať sa... A nie je to ani také ťažké a nenazdáte sa a zrazu sa ocitnete na vrchu hory, na samom štíte.

 Všetkých necháte pod sebou, pravdaže vždy to je i bolo len o vás. Či sa na tú horu dostanete, je to len na vás, je to váš najťažší výstup. Nikto nikdy nepovedal, že to bude ľahké. Vždy sa však môžete spoľahnúť, v tých najťažších chvíľach prichádza vždy najväčšia pomoc. A nikdy nie sme bez pomoci, hoci tú cestu nevidíme, vždy sme po nej kráčali a vždy i budeme, lebo to je jediná naša cesta. Inej niet, len tu a teraz. Minulosť nieje, po tej ste už kráčali a vrátiť sa nedá. Budúcnosť je ďaleko aby ste dovideli, nevšimnete si kameň pred vami a zakopnete oň. Len tu a teraz, jeden krok. Jedna cesta, žiadna iná, len tá vaša a všetko čo sa na nej stalo sa malo tak stať... Chcete veľké príbehy? Chcete spoznať hviezdy týchto príbehov? Stačí sa pozrieť do zrkadla, načiahnuť ruku a priložiť si ju na srdce. A budte k nim milí, poprípade sa na nich i usmejte, úsmev vám opätujú Veď nakoniec, nemajú to ľahké, a ich cesta? Či je v cieli alebo len na začiatku. Nie je to jedno a to isté?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár