Pre Martinku

No tak čím začať. Tento blok je na požiadanie jednej osôbky. Ktorú mám najradšej. Hoci nieje, povedzme niečím iná ako ostatné baby, vzhľadovo či vnútorne(hoci vnútorne ju najprv musíte spoznať a pochopiť ), vyzerá vlastne ako normálne pekné dievča s krásnym úsmevom, hoci ho príliš často nepoužíva tento blok ju donúti aspoň raz ho použiť. J Úsmev je krásna vlastnosť, a vždy keď sa pozriem na tvoju fotku( keď som tvoril tento blok mal som ju pred sebou J) tak sa usmejem- za to ti ďakujem. Ako som povedal, je to normálna baba a pre cudzích možno dokonca takmer neviditeľná, ja som si ju všimol hneď ako vstúpila (a dúfam, že ani nevystúpi ) do môjho života. No a tu začína náš príbeh, akokoľvek jednoduchý vyzerá byť, život naučil, že to, čo vyzerá byť jednoduché je zložité a zároveň, čo vyzerá byť zložité, je jednoduché. Ako sa hovorí prvá láska je proste výnimočná a prvá, neviem či to je tým ale utkveli mi tie štyri týždne s ňou na dlhé roky. Veď ona sama sa čuduje vždy, že ako veľa si z toho pamätám. Teraz môžem povedať preto, lebo tam bola ona. Pred chvíľou ma navštívil naj kamoš, som sa ho pítal na túto tématiku nás dvoch, by to zhodnotil tak, že tento vzťah je nereálny a ako som jednu poviedku zakončil, láska nieje predsa racionálna. Toto dievča, Martinka, bude vždy pre mňa výnimočná. Pamätám si, že rada nosila copíky, a náhoda, nájdem ju medzi 40 000 ďalšími užívateľmi na pokeci. Z krásnej princeznej vyrástla ešte krajšia princeznička a stále rastie do krásy. Nechcem ju tu uvádzať do rozpakov, ale je strašne príťažlivá, jednoducho si sexyJ, a povedal by som, že veľmi rada to počúva, a ja ti to veľmi rád budem rozprávať ešte sto rokov. Martinka je proste čisté zlato, jeden z mála ľudí, na ktorých by som nikdy nezabudol ani keby som mal aitzhaimera (nwm jak sa to píše a nikdy nechcel zabudnúť. Dúfam, že ty to tiež takto cítiš. Na teba sa proste nedá zabudnúť. A veď ktovie, život nás dvoch možno raz znova dá dokopy, a že to, čo som naposledy keď som bol s tebou pociťoval ja, tak budeš aj ty. Veď keď si odišla, čo si pamätám, že som ti ešte povedal ahoj a išla si k rodičom, tak hneď ma chytil kŕč do nohy a ešte v ten deň som chytil osípky. Možno v tomto bloku si čakala niečo iné, ale jednoducho nechal som voľne myšlienky prechádzať na papier, tak to je vždy najlepšie. Veď o tebe by sa dali rozprávať krásne vety. Pravda, bola si pre mňa aj východ aj západ slnka a tým vychádzajúcim slnkom nad obzorom však stále si. Mám ťa najradšej a vždy si ťa budem pamätať ako skutočnú, prvú lásku, Martinku z Poltára.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu