Možno to je to správne slovo: šťastný. Šťastie v mojom živote absentovalo už dosť dlhú dobu. Lenže toto nie je šťastie ako také. To, čo cítim je šťastie znásobené milión krát každým pohľadom na ňu. Šťastie nekonečné ako hlboký vesmír. Každým jej úsmevom smerujúcim ku mne som šťastnejší a blaženejší, každou jednou slzou vyronenou z jej oka som zase smutnejší.
Pokúšam sa aby ´moje šťastie´ bolo šťastnejšie než čokoľvek iné, aby môj anjel lásky prekvital radosťou a kvitol láske do krásy. Aby mala pokojné sny a aby sa každé ráno budila vždy s úsmevom. Aby som bol jej vŕbou ale aj prístavom. Aby už nikdy nemusela byť smutná či nešťastná. Aby sa vydala a mala krásne deti... so mnou.
Osud nám ponúkol túto radosť milovať sa navzájom tak silne, tak hlboko, ako keby sme si boli odjakživa súdení. Len my dvaja. Len naša láska. Za túto cestu, ktorou sa vybral môj život osudu nekonečne ďakujem a som šťastný... Za čo? Za to, že milujem a som milovaný, pretože to je v živote to najdôležitejšie.
Som tu len pre ňu a už vždy budem. Moje srdce bije len pre to tvoje. Hoci občas sa na mňa hneváš, moje srdce stále kričí „Milujem ťa“ a neprestane, lebo slovo Lucka je v ňom vyryté už príliš hlboko.
Čas mojej lásky začal počiatkom tohto roka a plameň, ktorý vo mne rozdúchal, bude horieť už navždy...
„Ak zomrieme, budeme umierať spolu.
No ja som povedal NIKDY,
Pretože naša láska bude NAVŽDY.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár