Krájala som cibuľu ale nevedela som plakať.
Ochutnávala som olivy. Po jednej.
Zatiaľ čo vonku snežilo. Opäť.
Zvláštne, odkedy som tu, sneh mi už neprináša toľkú radosť.
Ako kedysi.


Pri tom som myslela na teba.
Ani neviem ako, len tak všeobecne.
A mala by som viac, oveľa viac.
Šesť mesiacov si môj. Presne.
Ľum ťa.


Celý život pred nami.
Je také skvelé vyzerať mlado.
Aj keď mám pocit, že moja duša musí byť staršia.
Som rozumnejšia, zodpovednejšia.
Tolerantnejšia, až mám strach.
Že tá tolerancia sa jedného dňa zmení na ľahostajnosť.


Tak som scedila cestoviny.
Opražila cibuľu, pridala pretlak.
A nakoniec olivy. Viem ako strašne ich neznášaš.




Ale dnes večeriam sama. Zas.
/A ešte nejakú tú dobu budem.../

 Blog
Komentuj
 fotka
burn  16. 1. 2011 14:51
ta cast s cestovinami... ach!
Napíš svoj komentár