A viem, že sa vrátiš, chceš byť so mnou navždy.
Inak by si neodišiel,
Ale ostal tu, so mnou, a potom len tak zmizol a nikdy sa už nevrátil.
Viem to.
Ráno o piatej vonku šukali dementori, preto bola všade hmla. Spolu s tebou zo mňa odchádzalo všetko teplo a šťastie, presne tak, akoby som sa už nikdy v živote nemala usmiať.
Aj napriek tomu si ten najkrajší prízrak. Musíš ním byť.
Zamkla som za tebou kovanú bráničku, aj plastové dvere. Po ceste som sa za tebou obzrela. A slzy mi tiekli. Ani neviem prečo.
Ľahla som si do postele. Už len s matnými spomienkami na posledné momenty. Pod paplónom bolo stále tvoje/naše teplo. Najradšej by som schovala aj tvoju vôňu z vankúša do sáčku, zakonzervovala. Tak. A pred spaním by som si každý večer nachvíľku čuchla. Aj tak ťa mám v nose. Očiach. Ušiach. No všade.
Len som plakala. A potom zaspala. Viem, že sa vrátiš.
Ešte 15 nocí. Ach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár