Chodím dookola v tvojom byte. V každej izbe stretávam teba. Visíš zo stropu, hore hlavou. Ležíš pod posteľou, pod mojim vankúšom. Vznášaš sa vo vani, s tým tvojim úsmevom, ktorý nič neprezradí. Posledná letná. Konkrétne, tridsiata prvá. A potom len autumn.

Ja viem, nič sa nezmení. Ďalej ma budeš vzrušovať a milovať a hladkať, škrabkať. Naďalej budeme od seba ďaleko, možno tentoraz o niečo viac ako doteraz. Ale to nevadí. Snáď. Tak či tak by sme nemohli byť spolu. Vlastne, už mi koluješ v krvnom obehu. Takže budeš stále so mnou, aj keď sa to nebude zdať. Tak prečo mám strach?

Verím ti všetkým, čo som, všetkým čo mám. Ale leto odchádza. Vlastne už odišlo, lebo toto sychravé hocičo vonku, sa letom nedá nazvať už pár týždňov. Chýba mi to ťažké teplo v izbe, keď som zo seba odhŕňala prikrývku a nevedela zaspať.
Keď som chodila dookola v tvojom byte a bol si v každej izbe...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár