Spomalila som. Ona tiež. Prudko som vydychovala a zastala v strede tmavej ulice. Už je pri mne. Známe ruky ma schytili za úzky driek. Nebránila som sa, ešte nie. Svoje telo pritláčala stále väčšou intenzitou ku mne. Obtierala sa, točila sa, dráždila ma. Rukami mi prechádzala po krku a zároveň sa snažila nahmatať tie moje. Dlhé prsty sa nám splietli dokopy. Cítila som tlkot jej srdca, zrýchľoval sa. Hlavu som naklonila do strany a spopod vlasov sa vynorila moja pulzujúca krčná tepna. Nosom ma pohladila po krku a priložila pery.
Už sa mi nechcelo utekať. Nechcelo sa mi pohnúť, bojovať s vecami, ktoré sú mi príjemné. Bozkávala ma. Rýchlym pohybom som sa nečakane vymanila z jej objatia a bozkov. Bol to ako elektrický šok, impulz. Hýb sa. Utekaj. Uteč. Cítila som sa ako v divadle a niekto mi našepkával. Tichučký jemný hlas sa stále rozvíjal. Rozbaľoval po lupienkoch ako púčik vlčieho maku. Bež. Utekaj. Nestoj tu. Nepoddávaj sa jej. Uteč. UTEČ! UTEČ KÝM môžeš! Slová sa z môjho šepkára rinuli jedna radosť. Len ja som akosi zabudla myslieť. Rozbehla som sa do hlbokej tmy. Hlas v mojej hlave však neustával. Rýchlejšie! Dobehne ťa! Uteč! BEŽ!. Chcela som mu povedať nech tak nekričí. Počuješ ma?! Neprestávaj! Zrýchli! Už je za tebou. Nesmie ťa dostať! Zas som padla na kolená a držala sa za hlavu. On tak nesmierne hlasno kričal, až mi praskala hlava. Chcela som ho vypustiť von, nech odtiaľ vypadne! Kričala som. Od bolesti.
A ona bola za mnou. samozrejme. Aké naivné, ako som si mohla myslieť, že pred ňou utečiem. Schmatla ma za moje dlhé tmavé vlasy. Ja som ju nechcela vnímať. Ale už som stíchla. Poddávala som sa jej. Váhu môjho tela zvalila na seba, opretá o jej hrudník som bezvládne čakala. Ryšavé kučery jej padali cez ramená a šteklili ma na tvári. Slabé pouličné svetlo dotváralo atmosféru ako z nepodareného filmu. Ovládla som svoje telo a postavila sa na nohy. Otočila som sa tvárou tvár k nej.
Rozopla mi bundu a strhla ju dole jediným hladkým pohybom. Husia koža mi nabehla na odhalených rukách. Do dlane zobrala moje prsia. Nechcela som sa brániť. Hlas v mojej hlave som úspešne odizolovala. Patrila som jej a cítila som to v každej bunke svojho tela. Jej dotyky, boli tak známe.
Ona nebola cudzia, to ja som bola cudzincom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
29. 11.novembra 2010 13:49
perfektne spracované
Napíš svoj komentár