V mojej hlave sa už začínali miešať a prelínať myšlienky. strácali sa v sebe navzájom. V tom mrazivom šere som vedela len to, ako sa volám a to, že čím dlhšie odolám, tým silnejšie to bude.
Pochopil moju hru, ale nemohol bojovať sám so sebou. Nie dlhšie ako ja. Čím viac som sa bránila, tým viac bol drsnejší. Dráždila som jeho zmysli. Tancovala, zvíjala, utekala ale k nemu. Chcela som nech to trvá večne. Takto na pokraji vzrušenia, takmer bez dotykov, slov, pohľadov. Iba náš súboj jazykov a pier.
Napil sa. Konečne, keď som povolila. Dlhšie som to nevládala ovládať. Šalela som z chuti jeho slín. Ledva som sa dostala k dychu. Hlava sa mi točila v podivných špirálach čiernej, šedej a alabastrovej. Vždy keď som sa snažila otvoriť oči a pozrieť sa na veci, viečka odmietali spolupracovať dlhšie než zopár sekúnd.
Tak som to vzdala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár