„A to je zlé?“ Opätoval mi môj šepot, ibaže ten jeho bol tak zmyselný...
„Tebe to nevadí? Že som na tebe pomaly závislá... Že bez teba poriadne nedokážem dýchať. Vždy keď sme od seba, čo je vlastne väčšinu času, cítim sa akoby som nebola celá. Iba teraz... Keď ťa cítim pri mne, vo mne... Som úplná.“ Zas som mu toho prezradila príliš veľa. Možno aj to, čo som nechcela, ale slová sa zo mňa prirodzene sypali, s ním bolo všetko tak prirodzené. Pomaly som mu prstami prešla po jeho dokonalej sánke. „Cítiš to?“
Iba sa usmial. „Akoby ti energia vytryskovala z končekov prstov. Odvšadiaľ. Vždy keď sa ma dotkneš... Strácam hlavu. Som z teba hotový...“
„Energia, ktorou ma dobíjaš“, doplnila som ho...
Naše slová sa strácali v tme, hneď ako sme ich vyslovili... Naše tajomstvá a obavy, strach z budúcnosti... Všetko plávalo preč. Rukou mi zotrel slzu, ktorú som nedokázala udržať... Takisto ako toto. To čo máme. Nedokázala som zastaviť čas...
„Nerozmýšľaj už toľko...“ Začínal byť trocha znepokojený. „Teraz sme tu, spolu, teraz je všetko. Všetko čo máme a čo nám nikto nezoberie. Nikdy.“ Naše teraz. Naše ukradnuté noci. To som však už nevyslovila nahlas. Zas dal do pohybu môj svet. Aj posteľ. Aby mi vyhnal všetky myšlienky z hlavy. Zabudla som aj na to ako sa volám.
He rocks my world.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár