Privieram oči a ležím v lístí.
Cez očné viečka pozorujem mihajúce sa svetlá.
Oranžové. Žlté. Hnedé.
Listy sa mi odrazu začnú prihovárať.
Presne ako minulý rok, keď si sa blížil
A so sebou si mal vrecko keksov.
Šepkajú do jesenného poobedia slová,
Ktorým nerozumiem. Iba vnímam.
Kráčaš rozhodne a pri tom jemne. Nekričia.
Iba šepocú. Nechceš im ublížiť.
Líhaš si vedľa mňa a oni stíchli.
Stále ťa nevidím. Iba tvoj dych.
Tvoje teplo a teraz už aj tvoj tichý smiech.
Áno smieš. Hlavou mi prebehla myšlienka.
Predstavujem si ako ma preťahuješ.
A listy by spievali, ja stonala a ty priadol.
Dokonalá symfónia.
Otváram oči, len aby som sa presvedčila,
Že dnes máš rovnaký zámer ako ja.
Prepletáš nám prsty, odhŕňaš mi vlasy.
Tvoje roztopašné pery okupujú už môj krk.
Bažím po prítomnosti tvojich rúk na niektorých miestach.
Listy už znova šepkajú. Smejú sa.
A mne sa roztáča celý svet.
Vnikáš do mňa popod vrstvy oblečenia.
Ty si ich rozospieval.
Potichu stonám do tvojho ramena,
aby som ich počula.
Lá la lá ššš š šš š ššššš lala láá la lá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
29. 11.novembra 2010 13:52
po prečítaní mi ostal úsmev na tvári
Napíš svoj komentár