Ako to vizerá keď prídu dievčinky z Trenčianskeho kraja do Talianska na lyžovačku?
To sa dozvieš teraz. Nieje lyžovačka, ako lyžovačka. Teda lyžovať, by sme sa aj lyžovali, keby sme tie prúsery neťahali zo sebou všade, kde sa dá..
Odchádzame vo štvrtok večer. Ja, ďalšie tri dievčatá ideme robiť promo do lyžiarskeho strediska. V cene máme samozrejme všetko, vrátane sky-pasov a jedla.
V piatok spíme ako zabité, unavené zo 7 hodinovej cesty. Zobudíme sa a letáčiky nás už čakajú. Nič zaujímavé, 5 letákov a koniec, amen. Ničnerobenie. Lyžovať sa ževraj ešte nemôže. Tak ok, veď sme trpezlivé, počkáme do zajtra. Večer však môžme dať nejakú akciu, keď už sme v tom Taliansku.
Ok. Akcia. Ale drum and bass family cz/sk rodina sa spozná všade, a hladá šmaky všade. Aj v Zoldo- Alto Dolomiti, Bellusini. Áno aj tam. Nevadí nám, že hrá taliansky folkór.
Kto tu má šmak? Aký šmak? ...Nó veď vieš. Taliani musia mať šmaky.
Častá otázka, ktorá sa pre nás stala akosi zvykom..(srandujem)
Nikto, tak poďme radšej piť. Rum s kolou, klasika, aperol, ale kde je náš šmak?
On ti nerozumie, napíš mu to do translatora. Dové é weed? Nikto? To predsa nieje možné. Neverím.
Alkohol čím viac stúpa do hlavy, tým viac hľadáme po klube naše šmaky. Keď nemá nikto, tak barman určite bude mať.
Barman sa pýta čo chcem piť. Ja mu odpovedám otázkou, či má nejaký šmak. Prichádza sklamanie. Nemal.
Dobre, dj bude mať určite, veď to je pre nich typické. Nie, nemal. Je to možné? Ďalej si púšťa taliansky folklór, ale už neriešim, už naň aj tancujem ako po piatich extázach. Kamera predomnou. Natáča nás, zvykla som si..Naše tanečné kreácie sú legendárne aj bez šmaku...
Tu to malo skončiť. Niečo ak príbeh z lyžiarskeho výcvyku v ôsmom ročníku, keď máte školskú diskotéku a učitelia vám robia dozor a majú to celé pod kontrolou. Tak sme to mali aj my, iba že s tým rozielom, že rolu učiteľa zohrával Damiano, vedúci celého turnusu, niečo ako boss zodpovedný za nás..
Boss bude mať šmaky, určite,veď ako by to tu celé vydržal. Každí víkend. Jasné. Pocit, ako Keno 10. Jednoducho nádej vo výhru. Výhru, že konečne sme prišli nato. Know How.
Slečna B uteká za ním na bar a pýta sa, vybavuje. Nevybavila. Hovorím si, že skúsim ešte raz ja, možno zle počul. Ale Damiano počul veľmi dobre a scenár sa opakoval.
Odchádzam zo sklopenými ušami. Odchádzame všetky na apartmán vzdialený 10 km od party. Odchádzame, lebo boss sa nahneval. Prečo sa nahneval?
Ale kde je slečna B? Tá tu nieje. A už sme na apartmáne. Boss je nahnevaný a nechce sa pre ňu vracať. Hovorím si, že pôjdem teda ja, nech dá klúče od auta. Jasné. Boss spí a ja si neuvedomujem, že mám 10 promile.
Zrazu začujem búchanie a výkriky do tmy, "IK otvor mi, IK otvor mi". Utekám jak splašená dolu, otvoriť dve. Jasné slečna B a ja sa vyobímame, plné šťastia, že sa vidíme, ideme spať neuvedomujúc si vážnosť situácie.
Druhý deň, malo naše promo pokračovať, ale nevstali sme. Vypočuli sme si monológ od Bossa, ako na nás mal niekto volať políciu, lebo sme zháňali šmak.
Už sme nelyžovali vôbec, pochopiteľné..
Trable si nás zase našli.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár