ked mám velký strach
, že nikedy je to tak
moj milovaný človek ma prestane mať rád.
Prečo je to tak
že život naš ide niekedy
opačne ako rak.
Prečo lístie stromov
padá dole vodou.
Prečo lúče hrejivé
ťahajú ako mámivé.
Prečo jeseň musí byť
vtedy ked moje srdce začne hniť.
Ked depky von vychádzajú
a myšlienky zlé len napádajú.
Vtedy pocit máš, že si vážne na pochybách.
Že ta nič už nebaví a život tvoj sa zastaví.
Rukou mojou píšem tieto riadky
a niekedy síce dám na radu svojej matky
sú síce horšie ako slová kamaratky
ale život Váš je predsa rýchly a krátky
Rukou mojou píšem moje riadky,
ktoré nikdy nebudú Tvoje písané pohádky.
Sú to moje pravé sviatky ked nikto nikdy nieje na mna krátky.
Ked ma chytí múza či amok,
neprekvapí ma nikdy moj spánok.
Pretože ked múza drahá kopne ma,
Stiahne k sebe všetky bremená.
LÚČI SA UŽ SKORO moje
písaníčko Lúči sa svami MOJE
vaše zlatíčko... xe xe
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kasko
23. 10.októbra 2007 15:20
celkovo zaujimave no hmm
Napíš svoj komentár