Je máj, no ja by som povedala, že skôr apríl. Samozrejme, keď by som to mala brať podľa počasia. Poznáte to, nie? Vraj, aprílové počasie. Ale v máji? Dnes dobre, že som sa doobedu neupiekla na tom slnku a poobede sme so spolužiačkou zmokli, lebo zrazu prišla búrka. Pár minút popršalo, hromy, blesky a o hodinu už zase počasie ako na Sahare. Akože fajn, teplo a slnko mám rada a milujem búrky, najmä keď sú v noci. Keď vidíte zreteľne každý blesk a najpríjemnejšie je zaspávanie pri počúvaní melódie, ktorú vytvárajú kvapky na rýmse. Hm...balada.

Napriek premenlivému počasiu som opäť prežila jeden z tých normálnych, ničím výnimočných, dní. Okrem toho, že som zase obišla budovu školy a radšej sa pridala k tým, ktorí zbierali peniaze pre nadáciu Srdiečko, pre deti z detských domovov. Ale tak mala som v pláne ísť aspoň na psolednú hodinu a jazykovku, ale plány sa zmenili. Biolu som premeškala a jazykovka odpadla. Veď prečo nie...

Teraz je večer...a ja som si zvykla, že každý deň chodím domov okolo desiatej večer. Dnes nie...dnes sa nejak nikomu nikam nechcelo. Možno je to dobré, lebo ľudia, s ktorými ste príliš často, vám po chvíli začnú liesť na nervy. Dúfam však, že s týmito ľuďmi to tak nebude, mám ich až príliš rada. Ale je zvláštne byť doma takto skoro. Asi by som sa konečne mala začať učiť, ale nechce sa mi a okrem toho zase prší. Láka ma to ísť von a len tak sa túlať po sídlisku. Len ja, mobil a mp3. Vtedy sa dá najlepšie o všetkom premýšľať, pretriesiť si myšlienky, zhodnotiť svoje konanie...

Keď príde dážď všetko sa zdá byť zrazu iné. Nebo potemnie, jemne sa zotmie a všetko sa zdá zrazu pochmúrne. Studené kvapky padajú na všetko. Chladia tvoju tvár, vytvárajú neznámu melódiu na rýmsach okien...Len tak ísť a vnímať ten zvuk...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár