Zo začiatku som to nebrala tragicky. Však sa niekam dostanem, nie som sprostá, známky mám v pohode a aj som niečo robila. Dnes ale ľutujem, že som prihlášky nevybavovala pred mesiacom a nie na poslednú chvíľu. Stále to bolo len: "Však mám ešte čas." A teraz sa modlím, aby všetko potrebné došlo na VŠ do 28. No...aspoň mám ponaučenie do budúcnosti.
Čoraz častejšia však v mojich myšlienkach rezonuje otázka: "Nemám až príliš vysoké ciele?" "Čo budem robiť, ak ma nikam nevezmú?" Pracovať nechcem a okrem toho, kam ma vezmú len s gymplom? Nie som za nič vyučená, mám "len" všeobecné vzdelanie...Ja viem...asi sa podceňujem...
Problém ale nečakane vyriešila moja mama, ktorá mi svojou otázkou vnukla nápad. Jej otázka bola úplne nevinná, len pre zvedavosť sa ma opýtala koľko stojí jazykový pobyt v zahraničí, lebo v autobuse sa niekto o tom rozprával. A vtedy ma osvietilo. Pôvodný nápad - cestovať a navštíviť pár krajín - nebol reálny...peniaze sú dôležité a keďže som schopná za týždeň preflákať mesačné vreckové, nie je možné, aby som našetrila na cestu...Ale nápad, ktorý mi vnukla mama, je celkom dosť reálny. Lebo tajne dúfam, že mi to zafinancujú z väčšej časti rodičia.
Takže snáď ma niekam vezmú a ak nie pôjdem na jazykový pobyt do zahraničia. Treba byť optimista. Veď nejak bolo, nejak bude
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
whataboutsusan
26. 2.febuára 2010 14:08
minimalne v jednom ta upokojim, rozhoduje datum odoslania na razitku posty takze aj keby posielas 28.2 este stale to bude platit aj keby im to prislo piateho marca
2
Fuha, ešte že ja také problémy nemám. A neboj určite ťa niekam vezmú a aj tak je lepšie mať vždy vyššie ciele, tak veľa šťastia.
Napíš svoj komentár