Škola naša milovaná...ešte že to nie je krčma...aby sme tam chodili každý deň

Po štyroch dňoch strávených v nemocnici a týždni strávenom doma, kedy som mala ležať v posteli a nechať sa obsluhovať(to je detail, že som sa túlala po vonku s partiou ja som v skutočnosti oddychovala, veď čo je lepší oddych než priatelia), som konečne včera prišla do školy. A čo bola moja prvá myšlienka? V piatok nejdem do školy! A čo si oni myslia, že keď je vo štvrtok voľno, tak ja sa v piatok budem trepať do školy? A ešte k tomu, aby som písala tri písomky? No jasné, a pozemok na Jupiteri by ste náhodou ešte nechceli?

Prísť po týždni do školy je veľmi vyčerpávajúce. Ste mimo obraz, musíte dopisovať poznámky a to nehovorím o písomkách, ktoré ste zmeškali. Ešte šťastie, že máme takú "zhovievavú" profesorku chémie, ktorá nám na dnes hodila "jednoduchú" písomku z látok, ktorým samozrejme každý rozumie. Veď čo je to pre nás taký mezomérny či indukčný efekt? Malina. Ani verný kamarát ťahák vám nepomôže a keď vám ho nájde, máte vybavený návrh na pokarhanie riaditeľom. Nie, aby pochválila, že ste sa pripravovali na písomku aspoň tým, že ste si napísali ten malinký papierik.

Oznam, že v piatok máme riaditeľské voľno by ma aj potešil, keby som si už nenaplánovala, že si blicnem. Nevadí. Veď budúci piatok je tiež piatok A má to svoju výhodu...aspoň nebude do mňa triedny hustiť, že veľa chýbam.

Takže...dnes ma čaká ešte milovaná literatúra, posed s Tajovským či Timravou ma určite nabije novou energiou, ktorú si po 10 minútach pôjdem vybiť von s partiou. Och, nesmiem zabudnúť na matiku a moje obľúbené logaritmi, bez ktorých by bol môj život určite veľmi smutný a chudobný na zážitky.

No dobre...idem nakŕmiť svoj mozog názvami diel, menami autorov a čísielkami, aby sa nesťažoval, že sa o neho nestarám

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu