Asi pred týždňom som si myslela, že už konečne skončilo to hnusné obodbie v mojom živote. Ha, ako veľmi som sa mýlila. Napriek všetkému, čo sa teraz okolo mňa deje, sú hcvíle, keď môžem suverénne vyhlásiť: som šťastná. Sú to práve tie chvíle, keď som s ľuďmi, ktorých mám rada a na ktorých sa vždy teším. Zaujímavé na tom je, že ich poznám možno necelé dva mesiace, ale nesklamali ma. Za to ľudia, ktorým som tak strašne verila a mala ich rada, tí ma zranili. Je kruté, že najviac nás zraňujú tí, o ktorých by sme to nikdy nepovedali. SKlamala som sa a ešte stále to bolí, lebo to každý deň mám na očiach.

Asi najviac bolí, keď stratíte najlepšieho priateľa. Mne sa to stalo...aspoň mám taký pocit...Ja ju stále považujem za svoju najlepšiu kamarátku, ale odkedy začalo to obdobie hádok a výčitiek, stále cítim, že medzi nami vznikla akási priepať. Škoda, že viac verila iným ako mne. Škoda, že uverila klamstvám.

Obe sme urobili chyby...a tých chýb nebolo málo...bohužial, čas sa nedá vrátiť a rany sa hoja pomaly. Keď si ani jedna z nás neprizná chybu, keď sa ani jedná z nás nepokúsi zmeniť sa.

Moja kamarátka stratila najlepšiu kamarátku. Zaujímavé na tom je, že pre to isté, čo ja. Obe nám vyčítali tie isté veci, tých istých ľudí. Jej a aj mojej najlepšej kamarátke vadilo, že sa spolu kamarátime. Ale je to predsa náš život a oni nám nemôžu diktovať s kým sa budeme kamarátiť a s kým nie.

Na druhej strane sú tu však chalani, s ktorými trávime teraz veľa času, lebo oni proste takéto "telenovely" neriešia a vždy nás vedia rozosmiať. Áno, poznáme ich krátko, no za ten krátky čas sme si ich obľúbili a zdá sa, že aj oni nás. Keď som s nimi a kamoškou som šťastná. Vtedy zabudnem na problémy...alebo sa jednému z ich zdôverím, vyrozprávam, on povie niečo povzbudzujúce a ja sa opäť smejem.

Takže...aby som to nejak uzavrela...V poslednej dobe sa všetko zdá byť strašne komplikované. No ja to komplikovaným nerobím. Žijem ako žijem a môj život sa mi páči. A NIDKY a NIKTO mi nebude brániť v tom, aby som žila tak ako sa to páči mne! Tí, čo to pochopia sú moji priatelia a ja si ich vážim, viem, že to so mnou nie je ľahké. No tí, ktorí sa ma ani nesnažia pochopiť...tí mi za slzy nestoja.

 Denník
Komentuj
 fotka
milli666  14. 4. 2008 17:27
hm- ako fajn - všetko OK- nerieš baby- sú v puberte, možno mali svoje dni a hanbia sa ti ospravedlniť- ale ako s chalanmi? no neveim ja by som si dával na to pozor- ja mám ale opačnú skúsenosť- ja som tiež stratil naj kamaráta a práve dievčatá, áno tie dievčatá, kt. sú často- krát všetkému na vine mi pomohli- lenže oni boli vyzreté už-
 fotka
driftqueen  14. 4. 2008 22:13
asi to nebola az taka dobra kamoska ked ti toto dokazala vycitat...mojej naj kamoske tiez rpekaza ze som sa zacala dst zabavat a tak ale nevycvita mi to, lebo tkaa neni a respektuje moje rozhdonutia...ale medzi nami to tiez dost oslablo...
Napíš svoj komentár