Bože dík! Ani nie za Ba ale ľudí v nej! Veď čo tam po sliedičoch z ubytovne, kt. vám naháňa strach ako z horou, lebo vyjde zo svojej miestnosti vždy keď zamknete vlastnú izbu, pýtajúc sa blbých otázok! Och ďakujem za nedeľný pobyt v reštike, pivko, Klusa a uja čo chcel niekomu niečo dať!
Ujo došiel za svoj stôl, vrátil sa od nikadiaľ. Keď odchádzal ako slušné dievča som sa mu ešte raz poďakovala (Jedno sluchátko som si dala konečne dole.).
Ja: Ďakujem
Ujo: Oj nemáte za čo! Good luck!
Ja: Thenx a ľot!
A potom mi došlo, že mu asi neušiel hovor s mojou sestrou (ako sa druhý krát vrátil mi zavolala), kde som jej opisovala, cez heandsfrí (ako správny používateľ dotykovky kt. nemusím, ale z nedávneho incidentu kedy som svoj staručký mobil oliala vínom som pristúpila na dohosu s tatkom) moju brigádu, úchyloch v Ba a ubytovni a tak. Oj musím kľudniť svoj turčiansko-oravský rázny tón.
Kľudniť. Nie zmeniť . Páči sa mi aká som. Mám sa rada a aj ľudí v BA!
Pozerám v buse na čas 11:22. Hups, dve minúty po hodinovej oštikačke. To malé pivo si dlho pila! Mala si ísť na skorší... Oštiknúť neoštiknúť?... Dnes, teraz, som čierny pasažier, len dve minútky a som na svojej zástavke. Ale pár hodín, či aj dní budem šťastná z malej milinkatej maličkosti. Niekto mi niečo z ničoho nič podaroval v BA!
Oheň na naštartovanie a vydržatia do 17:00 kedy oficiálne pôjdem spať. Ale ako? S radosťou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 11.novembra 2015 17:06
ako aj taka drobnost vie potesit, ze?
Napíš svoj komentár