BALKÓN

Vyšla na balkón.

Nikdy nepochybovala o tom, že jeseň je naozaj obdobie depresií. V správach takmer každý týždeň dávajú reportáže o mladých ľuďoch s myšlienkami na smrť...

Pozrela na javor za bytovkou – je nádherný. Žlto-červené lístie jej pripomína jej rodinu. Ako listy pomaly opadávajú a onedlho ostanú už len holé konáre. Bezvýznamné. Tak sa ona pomaly vzďaľovala od rodiny, nerozumela si s nimi. Mala pocit, že stráca aj priateľov... Tí boli zase farebnými listami z brezy od vedľa.

V mysli sa jej vynorili akési nostalgické spomienky na detstvo. Bezstarostný život, staré dobré časy ako sa hovorí... Mala všetkého plné zuby, sama si to v duchu povedala a nahlas sa zasmiala, lebo neznášala takéto frázy.

Držala sa zábradlia, zrazu jej mysľou prebehla myšlienka... Myšlienka na smrť. Vôbec sa jej nezľakla. „Bu!“ skúšala to myšlienka po druhýkrát. Opäť sa nezľakla, naopak, privítala ju s otvorenou náručou. Sama nechápala, prečo to robí. Ešte stále stála na balkóne... Pozrela dolu... Je to síce len tretie poschodie, ale aj tak by bola veľká pravdepodobnosť zabitia sa. Srdce by dotĺklo, lístie by už neopadávalo... Už bola rozhodnutá.

Opäť ďalšia myšlienka: „Mala by som sa rozlúčiť.“

Potichu odišla z balkóna, zo stola vzala papier a pero a napísala: „Už nechcem, aby lístie ďalej opadávalo...“ Vzápätí sa rozplakala...

Na balkón sa už nevrátila...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu