Bol si mojou vodou, z ktorej som získavala silu pre ďalšie žitie. Bol si vodopádom, bol si zeleným hájom, bol si slnkom, bol si všetkým, čo ma robilo šťastnou...
Povedal si, že pre mňa by si vyzbieral všetky tulipány sveta, že by si mi kúpil žirafu, dokonca, že by si sa kvôli mne naučil tancovať.
A aj o tom pripravovanom výlete som vedela... No nezdalo sa ti, že navštíviť Malého princa by bolo príliš nereálne?
Ja viem, že toto všetko som vždy chcela, ale veď ja som predsa blázon!
„Čo vidíš v tej tráve?“ spýtal si sa. A ja som neustále hľadela na to isté miesto.
„Len... nezábudky,“ jednu z nich som odtrhla.
„Nezabudneš na mňa, ak by si niekedy odišiel?“
Vzal si si síce nezábudku, ale povedal si: „Zabudnem.“
Na tráve sa zaleskli malé kvapky. Žiadna rosa, moje slzy. Darmo som si opakovala frázu „dospeláci predsa neplačú“. Vlastne, aj tak som stále dieťa.
„Zabudnem, že si sa také niečo vôbec opýtala,“ pokračoval si zrazu.
„Veď ja tu budem s tebou stále.“
A nezábudku si si vložil do vrecka. Odtrhol si margarétu, vložil mi ju do vlasov a povedal: „Keď z nej budeš vytrhávať lupienky, môžeš to robiť len takto: „ľúbi ma, ľúbi ma... ľúbi ma, ľúbi ma...“ Lebo ja ťa budem vždy milovať.“
S tebou bolo všetko také krásne...
Len škoda, že si bol iba FATAMORGÁNA...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ikonka
23. 4.apríla 2007 19:22
jéééé..krásne...kráásne..jéé
3
kraasne..musim sa ako vzdy opakovat....ale ved ja som ti uz jednu zirafu dala,ti nestaci?? sa ti nepaci?? ...a ja ti nazbieram aj vsetky tulipany
Napíš svoj komentár