Došla som na stanicu. Ešte stále rozmýšľam, neviem ktorým smerom mám ísť.
Zrazu počuť akýsi hlas: „Stanica Prítomnosť, stanica Prítomnosť, osobný vlak z Prítomnosti do Budúcnosti je pristavený na 3. nástupišti...“ Vlak je už tu? Ale ja ešte nemám lístok...
„Osobný vlak z Prítomnosti do Budúcnosti odchádza o 15 minút.“ Mám ešte čas. Teta v okienku mi s milým úsmevom podáva cestovný lístok. Ešte raz sa pozriem na tabuľu s odchodmi vlakov. Na 3. nástupišti v ten istý čas odchádza aj vlak do Minulosti.
Konečne stojím na nástupišti č.3. Hlboký nádych, výdych a krok dopredu. Mám strach, neviem, či to bolo správne rozhodnutie.
Nastupujem do vlaku, nie je tu veľa ľudí. Z okna sa pozerám na druhý vlak. Zakývalo mi dievča asi v mojom veku. Sedia tam ľudia, ktorí sa rozhodli vrátiť do minulosti. Ja sa chcem konečne pohnúť do budúcnosti.
Neustále sa pozerám na ľudí vracajúcich sa do minulosti. Vlak sa konečne pohol... A sním aj ja.
Omyl, očný klam, odišiel vlak smer Minulosť. My stále stojíme.
V hlave mám chaos, neviem, či to mám naozaj urobiť, ešte stále ma premáha túžba ostať tu kde som.
Túžba ma premohla, v poslednú chvíľu som vystúpila z vagóna...
Rozhodla som sa ŽIŤ PRE PRÍTOMNOSŤ...
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
lastovicka
7. 11.novembra 2006 16:11
TO JE DOBRE,PACI SA MI,FAKT
3
Tak to je super, ja tiež žijem prítomnosťou ale milujem aj minulosť - ale tú z pohladu historikov a archeólogov
4
Hmm suppis, to je to co ludia nevedia pochopiť- zit pritomnosti, pretože raz ten moment budu chciet vratit, ale bude neskoro, supiis
5
pekna ukážka jednej myšlienky, myslím ten nápad s vlakmi, v polvici som sa zľakla, že fakt odídeš do buducnosti...ešteže tak
7
pekny napad, pekne napisany... milujem ked sa pointa celeho textu vyjadri uuuplne nakonci, v poslednej vete, slove... krasne
12
mona krasne to je....som si to konecne precitala .....a murka draha nemusis pisat svoj prispevok 3 krat D
Napíš svoj komentár