Pred časom som sa nasťahovala ku starkej. Na dva mesiace a možno ešte pár dní navyše. Kým neodídem na takzvanú univerzitu a nebudem si musieť na intráku prať oblečenie ručne a jesť polotovary z hypermarketu. Tak som prišla na dvojmesačnú vykrmovaciu kúru, starká je na to expert, akiste aj majster (minimálne) Slovenska vo vykrmovaní. Minulý rok som nadávala, že som si šaty na stužkovú kúpila tak skoro. Takmer som sa do nich nevpratala, jediné šťastie, že boli z elastického materiálu. Horšie je to s kožou, do tej som sa, v tomto prípade nie pričinením starkej, nevedela vpratať nikdy. Doteraz som sa to nenaučila. Úzka mi je, čo vám budem hovoriť...
A tak tu teraz sedím, či ležím, alebo skôr tak nejako ležosedím alebo seďoležím na novom gauči, nohy prikryté dekou, vedľa mňa pohodený Matkin (pozor - metonýmia!) a vo vzduchu bijúci sa pach čerstvo nalakovaných nechtov a vône citrusového Fernetu. Mala by som vyvetrať...
Starká je v záhrade, tuším robí niečo s hrachom. Rozmýšľam, či aj ja raz vydržím v záhrade viac ako desať minút. Starká to vie, mama to dokáže tiež a robí ich to šťastnými. Občas sa o úrode a neúrode rozprávajú aj celé hodiny. Mamina sestra Dada je však iná. Tak zvykne hovoriť o sebe aj ona: "Čo už, keď som IN(á)." Rozumieme si. Trinásťročný rozdiel hádžeme za hlavu a tvárime sa, že sme rovesníčky. Niekedy tínedžersky strelené a inokedy zas neskutočne zodpovedné dospeláčky. A takto je nám dobre.
K tej záhrade by som sa chcela vrátiť. Je tam už vyše troch hodín. Teda myslím starká, nie záhrada. Ja som zatiaľ uložila môjho päťročného bratranca spať, chvíľu si zdriemla, skontrolovala dieťa, uvarila si kávu, zjedla k nej Siestu, k Sieste som si dala siestu, pozrela Oničomprázdninový program v televízii, nalakovala nechty piatimi vrstvami, bola skontrolovať dieťa, absolvovala telefonát s Dadou ("Mám výplatu, idem si kúpiť do mesta rifle. Postrážiš mi Adamka? Alebo poď so mnou, necháme ho starkej.") a prišla som aj na to, že asi do smrti budem trpieť (ne)schopnosťou zničiť si lak na nechtoch bezprostredne po jeho nanesení. Potichu idem skontrolovať spiaceho Adamka a cestou späť zisťujem, že potrebujem okamžitý prísun sacharidov. Otváram skrinku plnú zázrakov, ľudovo nazývanú bar. Všimla som si, že starké mávajú vždy doma sladkosti a alkohol. Nech sa deje čokoľvek, vždy sú tam. Ten alkohol som si tam však až dodnes nikdy nejako obzvlášť nevšímala. Dve informácie v mojej hlave, jedna o tom, že v bare spí zabudnutý Fernet a v kuchyni nezabudnutá tekutina sprajtovitého charakteru, sa okamžite spojili a vytvorili nado mnou rozprávkovú svietiacu žiarovku s nápisom BAVORÁK. A tak sa milé nežné dievčatko mení na alkoholickú trosku. V ruke mi svieti bavorák a v mysli myšlienka. Stačí jediná minúta a zo spálne vylezie rozospaté dieťa ("Tóó sáá póóviéé.") alebo zo záhrady dobehne uťahaná starká. Poviem vám, jedno lepšie ako druhé. Vôňa bavoráka mi pripomína niekoľko ľudí - moju učiteľku tanca ("No potykajme si po tých trinástich rokoch konečne... A už nechcem počuť žiadny Dobrý deň!), Pištíka ("Čo si dáš? Bavoráka? To čo je? Môžeš to tej čašníčke povedať sama? Ja to neviem ani vysloviť.") a naposledy Kukadlo. Ten mi v piatok provokačne písal, že zase raz blbnú v meste. Ja som sa miesto toho celý piatok musela hrať na Meridžejn a čakať na Spajdrmena, kým ma príde zachrániť. Večer som uložila Spajdrmena do postele, prečítala mu rozprávku o jarnej únave Deduška Večerníčka, dala pusu na malinkaté čelo a zaželala dobrú noc. Zhasla som svetlo, odcupkala do vedľajšej izby a tvárila sa, že pozerám telku. Hej, tvárila, myšlienky mi totiž zabehli šesťdesiat kilometrov od hlavy a chvíľu som žila tým životom nášho malého nočného mesta. Ale potom som ich donútila vrátiť sa späť a chuť vypiť si s Kukadlom ľadového bavoráka zatlačila kdesi až do malíčka na nohe. "Dobrú noc, starká, idem si čítať knihu." Knihu som síce vytiahla, prečítala asi dve kapitoly a ďalšiu kapitolu som si v hlave písala sama. Iste to muselo byť voľné pokračovanie, pretože s tými predchádzajúcimi nemala nič spoločné. Ani postavy neboli rovnaké... Kapitola však nestihla byť dopísaná (ach, trpný rod) a ja som zaspala. A teraz sa mi v hlave vzalo imaginárne pero a začala som ju dopisovať...
"Iba na blbosti myslíš," hodím si nemú výčitku, postavím sa a otváram okno. Najlepšie bude, ak sa predsa vyvetrá(m)...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
neway
17. 7.júla 2008 12:17
aké milé letné ľahké prázdninové myšlienky
3
tak na zaciatok: matkin! chvalim vyber...
a teraz uz k veci:
tak milo napisany blog som uz davno necitala... je prijemny, letny a neskutocne dobre sa cital. plny toho spravneho letneho nicnerobenia...
a pacilo sa mi to o spajdrmenovi, a aj skutocnost ze si to napisala v slovenskej vyslovnosti, bolo to tak krasne autenticke...
jednoducho... tento blog mi stopercentne zdvihol naladu.
a teraz uz k veci:
tak milo napisany blog som uz davno necitala... je prijemny, letny a neskutocne dobre sa cital. plny toho spravneho letneho nicnerobenia...
a pacilo sa mi to o spajdrmenovi, a aj skutocnost ze si to napisala v slovenskej vyslovnosti, bolo to tak krasne autenticke...
jednoducho... tento blog mi stopercentne zdvihol naladu.
4
mona bavoraaak???....ty sa na co menis??
ale niekedy mozeme ist spolocne...alebo si ho dame aspon na Julinovi,co ty na to??
ale niekedy mozeme ist spolocne...alebo si ho dame aspon na Julinovi,co ty na to??
5
draha moja moncok,
som neskonale rada, ze pise, ditko. a ze pises tak lahucko ako ked ide vecer hmla. clovek to ani nezbada poriuadne, a ma v dusi take nieco pekne.
som neskonale rada, ze pise, ditko. a ze pises tak lahucko ako ked ide vecer hmla. clovek to ani nezbada poriuadne, a ma v dusi take nieco pekne.
6
No Monka je to nádhérné číta sa to samo, ale po prvom prečítaní som mal z toho taký smutný "povlak na duši" je to asi silné slovo na to čo som cítil ale nič vhodnejśie ma nenapadá. Na tvoje odporúčenie, že to je veselé som začal čitať drhýkrát a aj keď niektoré časti dokázali vyčarovať úsmev mám z toho celkový pocit, že si vieš predstaviť aj ovela lepšie prázdniny. Pripomína mi to slavíka zavretého v klietke ku ktorému vietor priviel vôňu slobody cez okno. Proste mi to ktebe, takému večnemu optimistovi nesedí. Ale je to napísané nádherne, klobúk dolu
P.S. teším sa na najbližší zraz bláznov
P.S. teším sa na najbližší zraz bláznov
7
Dobre napisane, ale aby som reagovala aj na zvieratqo, tak Matkina ti neschvalujem, iba ak by si potrebovala nieco absolutne jenoduche na vypnutie (co si mozno aj potrebovala).
No Len ja gratulujem k zjavne uzasnej babke, ja u tej mojej niekedy ani dve hodiny nemozem vydrzat.
A doma ta nechcu, ze ta poslali k babke prebyvat? :p
No Len ja gratulujem k zjavne uzasnej babke, ja u tej mojej niekedy ani dve hodiny nemozem vydrzat.
A doma ta nechcu, ze ta poslali k babke prebyvat? :p
Napíš svoj komentár