Väčšinou si ma nasledoval, niekedy ma dokonca predbehol alebo len tak kráčal vedľa mňa. Ale prečo?
Chcela som, aby si odišiel, zmizol z môjho života. Či nemám právo byť aspoň chvíľu sama? Ale ty si ma vtedy vôbec nepočúval...
Skúšala som ťa ignorovať, ale to jednoducho nejde.
Je pravda, že som si už na teba tak trochu zvykla.
Občas ma vystrašíš na smrť, naozaj, to už viac nerob... A rada sa s tebou hrám, je to zábavné prebiehať sa. A tiež ti rada rozprávam, dokážeš veľmi dobre počúvať.
Raz som sa neuveriteľne preľakla. Stála som pod lampou a ty, ty si bol odrazu preč.
Nevidela som ťa za mnou, predo mnou, ani vpravo, ani vľavo...
Chýbal si mi, už si bol predsa mojou súčasťou!
Spravila som jeden jediný náhodný krok...
A ty si tam so mnou opäť bol. Neopustil si ma...
Je naozaj zvláštne, že by mi chýbal jeden obyčajný vlastný TIEŇ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
25. 4.apríla 2007 15:33
je to velmi pekne napisane:o)
2
....vidis,nad tym som sa nikdy nezamyslala ......ale ved on je skoro ako anjel strazca,vzdy je pri tebe,co ak to nie je tien,ale anjel??? ... DD
Napíš svoj komentár