Takého maličkého, liezol po stene.
Vzala som ho a opatrne dala do fľaše.
Ale naspodu bola voda, to som si nevšimla. Myslela som, že sa utopil. Rýchlo som ho vytiahla štetcom.
Pohol sa, nie je mŕtvy.
Usmiala som sa: „Ahoj, šťúrik.“
Neodpovedal. Možno preto, že šťúriky nerozprávajú.
Nechala som ho chvíľu spať. A možno ani nespal, veď očká mu ani nebolo vidno.
Po pár hodinách som sa vrátila. Vzala som si fľašu do rúk a začal obdivovať jeho malé klepietka a kontrolovala som, či ma v škole neoklamali a či má naozaj toľko nožičiek ako sme sa na biológii učili.
Bol krásny.
Pomyslela som si, že je hladný. Veď žil vo fľaši, tam žiadne jedlo nemal. Síce tam nežil dlho, len pár hodín, ale ja ani kaktus nedokážem nepolievať.
Chcela som ho nakŕmiť, ale ja neviem, čo šťúriky jedia. Hľadala som aj v učebnici biológie, lenže tam sa dokonca o ňom ani nezmienili, bolo tam písané iba o veľkých šťúroch.
Tak som ho chcela pustiť na slobodu, ibaže vonku bola zima a na stenu vrátiť ho by bolo veľmi nebezpečné (mamina má totiž tendenciu všetko lezúce po stenách vziať a vyhodiť).
Tak som ho nechala vo fľaši.
Myslela som, že sa má dobre (okrem toho, že nemá čo jesť). A tak si žil fľaškovým životom.
Lenže keď som za ním onedlho prišla, už sa nehýbal. Najprv som ho upodozrievala, že sa len robí, ale on bol mŕtvy naozaj.
A tak sa skončil jeden život jedného šťúrika v jednej fľaši...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
pjekne od vas oboch že sa tak spravate k hmyzu. chcela by som to dokazať aj ja lenže ako uvidim hocičo čo ma viac ako 4 nohy tak chytam infarkty proste to nejde chytiť to do ruky alebo na to len tka pozerať mam strach aj keď je to take malilinke nechapem...
4
och, uboziatko flasosturik, takze takymto hroznym sposobom skoncil svoju pozemsku put? vies co, radsej mi naozaj na tych 204 mesiacov kup tamagoci, lebo zive zvieratko...no neviem neviem, ci by taky dlhy cas u teba vydrzalo (;
a to mi pripomina, ze sme sa este stale nespytali terky na tie zahadne neznicitelne plody (podla lenky licci) z namestia slobody a ja to este furt nosim v taske, uz sa to asi uplne vysusilo...a este som si na dalsiu vec spomenula, ze ako sme vtedy pri hrabuske kreslili tych ludi buducnosti, co zili vo flasiach, lebo okolie bolo prilis znecistene, ci co a ta moja praca dokonca isla aj na nejaku sutaz vtedy a ja vobec neviem, ako som skoncila..stavim sa, ze som aj nieco vyhrala, lenze hrabusova si to privlastnila a ani mi pre istotu neoznamila..drzost
a to mi pripomina, ze sme sa este stale nespytali terky na tie zahadne neznicitelne plody (podla lenky licci) z namestia slobody a ja to este furt nosim v taske, uz sa to asi uplne vysusilo...a este som si na dalsiu vec spomenula, ze ako sme vtedy pri hrabuske kreslili tych ludi buducnosti, co zili vo flasiach, lebo okolie bolo prilis znecistene, ci co a ta moja praca dokonca isla aj na nejaku sutaz vtedy a ja vobec neviem, ako som skoncila..stavim sa, ze som aj nieco vyhrala, lenze hrabusova si to privlastnila a ani mi pre istotu neoznamila..drzost
Napíš svoj komentár
Keď som na druhý deň našla v kuchyni takého istého, ba ešte väčšieho...
...spolubývajúca sa preľakla a vystriekala celý byt biolitom. Že buď pôjdu preč pavúky, alebo ona.
Tak sa skončil život akéhokoľvek hmyzu na našom priváte.