Dnes už stačí mať malé čudo deprimujúco čierno pôsobiaci ako krabička na náušnice zvonka a chaos vesmíru v malom z vnútra, ktoré vám nahradí akúkoľvek elektroniku a aj neelektroniku potrebnú k naplneniu vľných chvíľ toho, čo vnímame ako život.
Vaši rodičia mali vo svojich skorších vývojových štádiách, známych ako mladosť, v izbe skriňu. Takú peknú, dizajn orgazmu socialistického architekta, bukasovú, s poličkami aj skrinkami. Obsahovala neskutočné veci, prevažne technického boomu konca 20. storočia. Storočie je označenie časového úseku. Ľudia stále nepochopili že čas je tak irelevantný, že nestojí ani za šálku teplej vody, a stále ho skúmajú a zaznamenávajú. No na tej polici ste našli rádiomagnetofón občasne sa kŕmiaci páskami, ktoré mal prehrávať, poznámkový blok, kopec kaziet v chaosnom náhodnom súžití, pár kníh odzrkadlujúc okoloidúcemu váš vnútorný inteligenčný rozsah. Ďalej pár pornočasopisov skrytých v zošite matematiky odhaľujúci to, čo nám bolo súdené vidieť ako prvú vec v živote, teda ženské lono a prsia, ale neskoršom veku skrývané. Skrývané najmä preto, že to vraj vyššiu bytosť (Boh, Gott, God, Allah, Jahve a podobne menovanú) pohoršuje keď sa na to človek díva, hoci podľa tej istej logiky, práve On nám to dal ako prvé čo máme vidieť. (Podľa názoru môjho skromného, oprávnene, žena je to oko najlahodnejšie).
Vrátim sa ale k téme. Ako som spomenul, našli sme na tej poličke všetko možné, čo dnes nájdeme v malej elektronickej kalkulačke. Hoci, keby sme dnes túto vec dnešnej hypermodernej doby dali na tú hipiemodernú poličku, asi by tam zaberala menej miesta, než čokoľvek dostupné v tej dobe a na ten účel, ktorý plní ktorákoľvek jedna z častí nášho multimediálneho zariadenia. A dokonca, celá táto polica môže ísť do kelu, lebo sa nedá nosiť všade zo sebou a kôli telefonovaniu aj tak treba ísť k telefónu, v tej dobe iste umiestneného v doslechu rodičov.
Ja sám som obsypaný technikou. V kapse elektronický prístroj s elegantným nápisom Don´t Panic, vo vrecku môjho vetroplášťa foťák, ako vzjadrenie pohŕdania kvalitou integrovaných fotoaparátov, mobil v inom vrecku, ktoré dávno zabudlo svoju prapodstatu. Ale to všetko berem ako príjemné spestrenie môjho Veku. Teda existencie atómov zformulovaných v moju inteligenciou ovplývajúcou bytosť. Predsa len berem za záškodnícku radosť mať kopec vecí prisebe a neuľahčiť zlodejovi okradnúť mas o všetko jedným ťahom vo vrecku. Aj tento článok kvasil v peňaženke zložený v papieriku asi týždeň, a na net ho hádžem po dôkladnom nakvasení. Naozaj, jediné integrované čo využívam v inom prístroji, ktorý na to nebol určený je prehrávač hudby v telefóne.
Ja sa len bojím aby táto technická závislosť na all in one a pohodlnosť nosiť radšej 30 kíl v sadle na bruchu, než v taške na pleci neyašla tak ďaleko, až sa tieto čudá stanú tak nevyhnutnými, že už aj dýchať budú miesto nás.To by viedlo k yotročeniu človeka vvecou, teda k úpadku vládz živočíchov, a ďalej to poznáme aj z od pukancov premastených filmov. Veď už dnes kto nemá mobil je out a ak má len jeden je čudák.
Nechcem konzervatívnosť, technika je fajn. Len pamätáte si, kedz bol váš posledný deň bey nej? Máte aspoň raz za čas day out? Mrzí vás, keď vám je oznámené, že budete bez počítača, alebo signálu na jeden a viac dní? Ja sám to berem ako príjemnú rozkoš, každému tvrdiť, že som bez signálu a vzpnúť mobil. Mnohokrát ani neklamem. Lebo tam kde signál chvíľkami slabne, radšej vypnem mobil než behať ako zberač motýlej hávede a hľadať odkiaľ komu volať.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
balbinka
2. 4.apríla 2009 23:28
koniec prvej kapitoly zpodhesla ZVACSA NESKODNA
Napíš svoj komentár